Penkala mal husté čierne fúzy, vlasy česané smerom nahor a živý pohľad. Vždy nosil elegantné obleky a v ruke palicu, čo bolo v tom čase veľmi moderné. FOTO: Wikimedia Commons

K ľuďom bol ako Baťa, nápady mal ako da Vinci. Rodák z Liptova dal svetu penkalu aj lietadlo

Jeho továreň mala športový klub, bazén, škôlku aj jedáleň pre zamestnancov.
Eduard Slavoljub Penkala sa narodil v Liptovskom Mikuláši, no kariéru naplno rozbehol v Záhrebe.
Počas života si patentoval viac ako 80 vynálezov z chémie, techniky aj každodenného života.

Širokým záberom schopností je tak trochu ako da Vinci. Osvieteným prístupom k zamestnancom tak trochu ako Baťa. Výzorom tak trochu ako Poirot.

Nenápadný génius Eduard Slavoljub Penkala vytvoril a patentoval počas svojho života viac ako 80 vynálezov z rôznych oblastí – rotačnú zubnú kefku, plniace pero, prací prostriedok, bielidlo, insekticíd Krepax, liek na liečbu reumatizmu, termosku a termofor, brzdy pre vozne, hmotu na výrobu gramofónových platní či odpočúvacie zariadenie a prvé chorvátske lietadlo.

Eduard Slavoljub Penkala (1871 – 1922)

Bol vynálezca a chemický inžinier. Narodil sa v Liptovskom Mikuláši, študoval vo Viedni a Drážďanoch, kde získal doktorát z organickej chémie. Po štúdiách sa presťahoval do Záhrebu, kde pôsobil ako vysoký úradník. Má na konte viac ako 80 patentov z oblasti mechaniky, chémie a letectva. Preslávil sa najmä vynálezom mechanickej ceruzky (1906) a plniaceho pera s tuhým atramentom (1907). Navrhol aj rotačnú zubnú kefku, termofor či rôzne chemické prípravky. Založil továreň Penkala-Moster, ktorá patrila medzi najväčších výrobcov písacích potrieb na svete. Venoval sa aj letectvu a zostrojil prvé lietadlo v Chorvátsku, ktoré vzlietlo v roku 1910. Jeho výrobky sa exportovali do desiatok krajín na svete a pero značky Penkala sa dodnes vyrába.

Eduard Penkala sa narodil 20. apríla 1871 v Liptovskom Mikuláši otcovi poľského a mame holandského pôvodu. Už ako malý sa neustále v niečom „vŕtal“, niečo opravoval a vymýšľal.

Rodičia ho nabádali, aby sa stal lekárom. Na otcovu radu odišiel študovať medicínu do Viedne. Fascinovala ho ľudská kostra aj funkcie svalov, neznášal však účasť na pitvách. Už v prvom semestri odišiel z medicíny k tete Márii do Drážďan, kde začal študovať chémiu.

Odvrátená strana Baťovho impéria. Pod kontrolou chcel mať nielen fabriku

V marci 1898 ukončil Kráľovskú vysokú školu technických vied dizertačnou prácou z odboru organickej chémie. Už v tom čase hovoril, čítal a písal po slovensky, nemecky, poľsky, maďarsky a francúzsky.

Počas štúdií sa zoznámil s poľskou fyzičkou a chemičkou Máriou Skłodowskou (ktorá sa neskôr preslávila pod manželským menom Curieová a za objav chemického prvku rádia získala v roku 1911 Nobelovu cenu za chémiu).

„Bol s ňou neustále v kontakte. Práve ona mu zabezpečila prvok, ktorý potreboval na výrobu lieku proti reumatizmu,“ spomínal jeho syn Krunoslav v dokumentárnom filme Slavoljub Penkala – vynálezca.

Tak vznikol Elevator, liek na liečbu reumatizmu, a svoje znalosti z oblasti chémie využil aj pri vynáleze dezinfekčného prípravku Krepax a Xylolitu, ktorým sa natierali železničné podvaly. V Drážďanoch sa počas hodín hry na husle zoznámil s mladou klaviristkou Emíliou Stoffregenovou, svojou budúcou manželkou.

Po skončení štúdia sa mladý pár zosobášil a v roku 1900 sa presťahoval do Záhrebu. Penkala ho považoval za výnimočne inšpiratívne mesto ideálne na budovanie kariéry.