V minulých častiach nášho seriálu História firiem sme sa pozreli na históriu značiek Samsung, Motorola a Nokia.
Aká by to bola ešte v minulom desaťročí domácnosť bez aspoň jedného elektrospotrebiča Sony? Či už išlo o televízor alebo starú známu hi-fi vežu, tieto kúsky elektroniky neoddeliteľne patrili do našej výbavy. Dnes je však silnejšia konkurencia. Ako sa Sony vyšplhala na vrchol?
Po skončení Druhej svetovej vojny sa Japonsko stavalo na nohy. V roku 1945 založil v priestoroch obchodného domu muž menom Masaru Ibuka obchodík s elektronikou. Mal osem zamestnancov a ešte v tom istom roku sa k nemu pridal Akio Morita. Vznikla spoločnosť Tokyo Tsushin Kogyo, teda Tokijská telekomunikačná spoločnosť. A hoci dlhšiu dobu premýšľali nad zmenou názvu, až o dvanásť rokov neskôr sa rozhodli premenovať na Sony.
Dlho totiž hľadali slovo, ktoré by malo trochu medzinárodnejší „cveng“ a dobre by vyznelo v rámci marketingu. Nový názov vychádza z latinského pomenovania zvuku, teda „sonus“. Zároveň ho spojili s pomenovaním „sonny“, teda mladý chlapec, synáčik, ktoré sa vtedy (i dnes) používalo v Amerike.
Výraz „sonny boys“ sa zároveň vtedy usadil v Japonsku ako celkom zaužívané slovné spojenie. Označovalo chytrých mladých chlapcov, za ktorých sa Ibuka a Morita rozhodne považovali. Zrodil sa teda názov Sony.
Pri názve ešte zostaneme. Vyvolal totiž zmiešané i búrlivé reakcie. Na jednej strane nebolo vôbec bežné, aby mala japonská firma takýto medzinárodný, až americký názov. Tlačili ju, aby sa aspoň ...
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
