Začiatky televízie u nás: Súdružky, súdruhovia, môžeme započať vysielanie

Bola to veľká udalosť, ktorú si však v úvodných momentoch mohla vychutnať len hŕstka vyvolených. Jedným z nich bol aj niekdajší československý prezident Klement Gottwald, ktorý pol roka pred večerom „V“ dostal prvý sériovo vyrábaný televízor. Tesla 4001 bola v podstate bakelitová skrinka s drobnou obrazovkou s uhlopriečkou 25 centimetrov.

Okrem tohto typu bol k dispozícii ešte prijímač Leningrad vyrábaný v nemeckej firme Sachsenwerk v meste Radeberg v sovietskej okupačnej zóne. Do Československa sa ich doviezlo 1 500 kusov, ale 1. mája 1953 ich mali k dispozícii len organizácie.

Tých niekoľko sto jednotlivcov, ktorí si večer o 20.00 mohli naladiť prijímač, bolo rozosiatych takmer výlučne v Prahe, odkiaľ sa signál šíril. „Pripadla mi čestná úloha, aby som vás pozdravil ako prvých poslucháčov, vlastne prvých divákov Československej televízie,“ rozhovoril sa na chvejúcej sa obrazovke herec Jaroslav Marvan, pričom zvuk a obraz prebiehali očividne nesynchrónne.

Po krátkom úvode predstavil ľudí, ktorí sa na vysielaní „umelecky“ podieľali. Prvým skutočným programom bolo krátke čítanie z Moliérovej hry Lakomec, ktoré svojím typickým hlasom a prejavom zabezpečil František Filipovský.

Na obrazovky sa dostala i slovenčina ústami Jozefa Vrabca, námestníka predsedu Československého rozhlasového výboru. Bol to práve rozhlas, ktorý nad novým médiom v prvých momentoch rozprestieral ochranné krídla a z ktorého ľudských zdrojov sa regrutovali i prví zamestnanci televízie.

Vysielač na dohľad

„Súdružky a súdruhovia, vážení priatelia. Dovoľte, aby som vás menom Československého rozhlasového výboru čo najsrdečnejšie privítal pri príležitosti zahájenia skúšobného televízneho prenosu,“ čítal z pripraveného príhovoru Vrabec. „Jestliže dnes môžeme započať skúšobné vysielanie, ďakujeme predovšetkým za túto radostnú skutočnosť našej Komunistickej strane Československa, našej vláde, osobne nezapomenuteľnému a nám všetkým drahému Klementu Gottwaldovi