Spoločnosť SpaceX má za sebou štart Starshipu, teda najväčšej a najsilnejšej rakety na svete. O tom, aké sú ďalšie plány so Starshipom a prečo vlastne ide ľudstvo osídľovať Mars, sme sa v štúdiu HNtelevízie porozprávali s astrofyzikom RNDr. Romanom Nagyom PhD. z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK.
Prečo je misia, ktorej výsledkom je výbuch Starshipu, aj tak považovaná za úspech?
Na prvý pohľad to určite môže vyzerať tak, že je to neúspech. Keď vám vybuchne raketa, nemôže to byť stopercentný úspech, a tak sa to stalo práve pri tejto misii. Pôvodný plán bol ukončiť celý let kontrolovanejšie, no práve pre technické problémy, ktoré nastali, sa let už nedal v podstate zachrániť. Totiž, nie všetky časti motora fungovali, a preto neboli v SpaceX schopní odpojiť ďalší stupeň, a teda išli napokon do cieleného zničenia rakety.
Takže z tohto hľadiska je to neúspech, lebo sa nepodarilo to, čo bolo naplánované. Ale úspech bol už práve štart takejto obrovskej rakety, keď si predstavíme, je to najvýkonnejšia raketa od čias Saturnu V, ktorý lietal ešte v 70. rokoch minulého storočia k Mesiacu.
Odvtedy sme nemali takú veľkú raketu k dispozícii, ani takú výkonnú. Pre porovnanie, napríklad je výrazne vyššia ako UFO v Bratislave na Moste SNP. Takže keď si predstavíme, že takúto raketu sa podarilo odštartovať, toto je veľký úspech. Telemetria a údaje, ktoré tým získali inžinieri, budú určite veľmi užitočné práve pri vylepšení ďalších štartov. Zanalyzujú, kde došlo k problémom a tak ďalej. Všetko sa vyšetrí, zistí a môžu to využiť pri ďalších, predpokladám, úspešnejších misiách.
Celkovým cieľom letu Starshipu je v budúcnosti cesta na Mars. Elon Musk sa tam chce dostať do roku 2029. Je to podľa vás možné?
Je to vysoko nepravdepodobné. Keby som nebol fyzik, tak môžem povedať, že sa to nestane do toho roku, ale nejaká nenulová pravdepodobnosť tam, samozrejme, je. Avšak súčasná technológia to určite nevie zvládnuť. Je dobre premyslená, ale nie je otestovaná.
Máme koncepty, ako by sa to dalo zrealizovať. Už aj SpaceX má nejaké dizajnové návrhy, ako by postupovala cesta na Mars, ale to nie je len o štarte. Je to ešte o ďalších niekoľkých desiatkach krokov, ktoré ešte vôbec nemáme otestované. A kým sa to zrealizuje, skôr ako o 10 rokov nepredpokladám úspešnú misiu na Mars.
Prečo si teda myslíte, že to Musk nepovie rovno, že budeme tam napríklad v roku 2050?
Dôvodom môže byť, že ide o súkromnú spoločnosť, ktorá dosť výrazne rozprúdila tento sektor. Pretože doteraz bol v podstate vesmírny výskum jednoznačne v réžii veľkých krajín, ktoré si ho mohli dovoliť, prípadne Európskej vesmírnej agentúry, americkej NASA či ruskej Roskozmos. Súkromný sektor prvýkrát hrá veľkú úlohu pri kozmickom výskume.
Nuž a keď chcú získať aj nejaké investície, prípadne presvedčiť aj svojich partnerov, že misia bude úspešná, aby získali napríklad nejaké finančné prostriedky – a predsa len, je to komerčný projekt –, tak musia presvedčiť aj širšiu verejnosť, že to má zmysel.
V neposlednom rade je to určite PR. Totiž, napríklad NASA je striktne vedecká inštitúcia a nemusí dávať také bombastické predpovede a potom sa zodpovedať Senátu, prečo ich nesplnila.
Elon Musk má súkromnú spoločnosť, ktorej ak sa to nepodarí, posunie dátum a ide ďalej. Ale stále drží ten „hype“, ktorý je dôležitý, lebo potom to motivuje aj iné spoločnosti, aby s ním zápasili v zmysle vývoja technológií. Skúšajú posúvať hranice ďalej a ďalej. Takže z tohto hľadiska to má zmysel. No z technicko-vedeckého určite treba byť triezvejší a pozerať sa racionálnejšie na možnosti, ktoré aktuálne máme.
Cieľom nedávnej misie ešte nebolo vyletieť rovno na Mars, ale išlo len o testovací let do určitej výšky. Koľko takýchto míľnikov ešte musia spraviť, respektíve aké ďalšie testovacie fázy ich čakajú, aby sa nakoniec Starship na Mars dostal?
V prvom rade, treba prekonať najdôležitejšiu vec.
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 81% na dočítanie.
Zostáva vám 81% na dočítanie.