Ten, ktorý si podmanil Ameriku
Zdeno Chára je prvým slovenským kapitánom, ktorý má Stanley Cup
Je najlepším obrancom sveta a najskromnejším športovcom zároveň. Najvyšší hráč, aký vôbec hral v NHL s najtvrdšou strelou. Elita svetového hokeja a prvý slovenský kapitán, ktorý nad hlavu zodvihol prestížny Stanleyho pohár. Zdeno Chára. „Sú to nádherné pocity,“ vyjadril sa tesne po víťazstve pre HN.
Tri želania
„Získať takúto trofej je snom každého hokejistu a ten sen sa Zdenovi splnil,“ pýši sa otec a bývalý olympijský reprezentant v zápasení Zdeněk Chára senior, ktorý sleduje každý synov zápas. A tak na vlastne oči videl, ako Chára junior dal premiérovo tri góly v jednom zápase, teda svoj prvý hetrik. Tým vlastne splnil všetky tri priania otca: pred dvoma rokmi sa stal držiteľom Norrisovej trofeje pre najlepšieho obrancu, v júni tohto roku získal Stanley Cup a v pondelok dal hetrik.
Kapitán Boston Bruins
Všetko dosiahol vlastným úsilím a drinou, hoci v detstve mu tréneri v Trenčíne veľké šance na úspech nedávali. Dnes je uznávaným hokejistom. A aj dobrým kapitánom, veď za vodcovské schopnosti dostal Cenu Marka Messiera. Stále je kam sa posúvať. „Rozhodne sa nechcem uspokojiť s tým, čo som dosiahol. Ešte nenastal ten správny čas, keď si jedného dňa sadnem a poviem si, bola to pekná kariéra,“ vyhlásil. Podobný názor má aj jeho otec.
„Musíte slušne jednať a vedieť, čo od koho chcete,“ povedal na margo schopnosti svojho syna Chára starší tesne pred vyhlásením výsledkov slovenskej ankety OVB Športovec roka 2011. „Myslím si, že bude v päťke.“ Teraz už vieme, že hviezda zámorskej profiligy skončila ako druhá.
Žilinský rýchlik má cieľ v Londýne
Náš najlepší cyklista Peter Sagan motiváciu nestráca
Len vlani vstúpil do profesionálnej cyklistiky s talianskym tímom Liquigas-Cannondale a už tento rok šokoval skvelými výsledkami. Jeden z najväčších talentov slovenskej aj svetovej cyklistiky Peter Sagan má na konte napríklad celkový triumf na pretekoch Okolo Poľska, dve vyhraté etapy Okolo Švajčiarska či tri etapové víťazstvá na známej Vuelte. „Pozerám sa na to všetko veľmi pozitívne, až trochu prekvapene. S odstupom času si už uvedomujem, že sa blíži nový súťažný rok a ja som si postavil latku veľmi vysoko, takže obhajoba bude náročná,“ pripúšťa 21-ročný Žilinčan.
Brat motivoval, dnes podporuje
Začal s cyklistkou vďaka staršiemu bratovi Jurajovi, s ktorým dodnes pôsobí v jednom tíme. „Navzájom sa podporujeme, necítiť medzi nami rivalitu,“ tvrdí Peter. Podpora nielen od brata, ale od celého tímu, je v tomto športe nesmierne dôležitá, pretože na úspech najlepšieho jazdca neraz „makajú“ aj ostatní. Meno Peter Sagan je už v cyklistických kruhoch pojmom. O tom, že ho rešpektujú aj najlepší, svedčí trebárs víťazstvo v prestížnej ankete Zlatý bicykel časopisu Vélo Magazine ako nádej roka. Pritom nechýbalo veľa a Petra Sagana by sme nepoznali z cestných okruhov. Ako všestranný jazdec skúšal aj cyklokros či horskú cyklistiku a dlho koketoval s rôznymi disciplínami.
Brúsi si zuby na Londýn
Nezväzujú mu úspechy na štarte tak trochu kolená? „Keď človek dosiahne prvé výsledky v sezóne, tak je skôr pokojnejší, že je na dobrej ceste. Veľký tlak môže, teda aspoň u mňa, prísť, keď dlhý čas nič nedosiahnem. Vtedy začnem rozmýšľať, čo asi robím zle.“ Výborné výsledky v mladom veku niektorých športovcov, naopak, trochu brzdia. No zdá sa, že to nie je jeho prípad. „Ešte som nevyhral všetky preteky na svete (smiech). Najdôležitejšie len prídu, takže strata motivácie v žiadnom prípade nehrozí.“ Nasledujúci rok sa totiž bude niesť v duchu veľkých výziev. Petra by mala čakať Tour de France a tiež letné olympijské hry v Londýne. „Ak sa nič nestane a sezóna bude prebiehať ako tento rok, tak by som na týchto podujatiach nemal chýbať.“
Bez detského dopingu by som nemohla byť
Jana Koštialiková tvaruje nevyspytateľný „materiál“
Nie je politička ani manažérka. Napriek tomu má v rukách veľkú moc a snaží sa s ňou narábať opatrne. „Na prvom stupni má slovo učiteľky mnohokrát väčšiu váhu ako slovo rodiča,“ hovorí Jana Koštialiková, tohtoročná naša najlepšia učiteľka – víťazka Zlatého Amosa, celoslovenskej súťaže o najobľúbenejšieho učiteľa.
Človek mieni, dieťa mení
Jeden deň s nimi plače nad stratou škrečka, ďalší sa teší z nového bicykla. „Deti sú krásny materiál – ale nevyspytateľný,“ hovorí učiteľka z ilavskej Základnej školy na Medňanskej ulici. Na svojej práci miluje práve tú paradoxnú záruku, že každý deň bude jedinečný. „Môžete si ho naplánovať minútu po minúte, aj tak sa vyvinie inak.“
Učiť túžila odmalička a svoj sen si plní už sedemnásty rok. Za celú ten čas jej ani raz nenapadlo zavesiť toto povolanie na klinec. To však neznamená, že ju na učiteľstve nič netrápi: napríklad fakt, že najväčšie zmeny v školstve zavádzajú tí, ktorí za katedrou nikdy nestáli. „Ten, kto si odučil nejaký ten rôčik, nemôže s čistým svedomím zvyšovať počty žiakov v triedach, plytvať na nepotrebné projekty či ubíjať učiteľov naháňaním kreditov,“ argumentuje Jana Koštialiková. Nehovoriac o nedocenení učiteľa – finančnom i spoločenskom.
A keďže rodičia majú tiež svoje muchy, mrzí ju aj to, že nie vždy s nimi môže ťahať za jeden povraz, aj keď ich cieľ je rovnaký: vzdelané a vychované dieťa. „Mnohí z nich totiž ťažko pripúšťajú, že by ich potomok mohol mať aj nejaké slabšie stránky.“
Pani učiteľke z lásky
A hoci v porovnaní s časmi, keď v laviciach sedela ona sama, sú deti podľa nej neznášanlivejšie, ľahšie strácajú zábrany a menej dokážu pristúpiť na kompromis, zažíva vďaka nim veľa dojemných chvíľ. Skúste sa vžiť napríklad do toho, že vám trieda sotva desaťročných detí pripraví rozlúčkový program bez toho, aby ste o tom aspoň tušili: so slovami vďaky, precízne nacvičenými číslami. Presne tak to spravili vlaňajší štvrtáci pani Janky. „Napriek tomu, že ma máločo dokáže rozplakať, celý čas som mala stiahnuté hrdlo a slzy v očiach,“ priznáva. Nehovoriac o tom, že jej žiakom vôbec napadlo prihlásiť ju do ankety o najobľúbenejšieho učiteľa. „Práve takéto momenty sú hnacím motorom, ktorý učiteľa ženie ďalej. Ja osobne by som bez tohto dopingu nemohla byť.“
Viem, ako zachraňovať, keď ide o život
Študent Marek Minčák pomohol svojim dvom kamarátom po tom, ako ich zasiahol blesk
Keď sa štrnásťročný Marek Minčák tento rok s dvoma kamarátmi vracal z cirkusového predstavenia na deň detí, netušil, že o niekoľko desiatok minút príde jeho prvá veľká životná skúška...
Vedel som, čo mám robiť
Trojicu v búrke zasiahol blesk, všetci razom upadli do bezvedomia. Marek sa prebral ako prvý. „Videl som, ako Rasťo a Benjamín nehybne ležia. Vstal som a išiel rýchlo vyhľadať pomoc,“ spomína. Prvé domy v dedine boli našťastie vzdialené len niečo vyše 300 metrov. „Pani, ktorú som videl v okne, som všetko povedal. Okamžite zavolala záchranku.“ Marek sa nepozastavuje nad tým, že po takomto údere bleskom ihneď vedel, čo treba robiť. „Po zásahu som v celom tele cítil silné svrbenie, akoby stŕpnutie tela. Omámenie, malátnosť alebo spomalenie mysle nie,“ hovorí dnes s ľahkosťou. Jeho rýchla reakcia asi zachránila chlapcom život. Rasťo sa prebral v sanitke, Benjamín až v bardejovskej nemocnici.
Dostal cenu. Zaslúžene
Hoci je Marek skôr tichší chlapec a veľkým hrdinom sa necíti, publicita v súvislosti s udelenou cenou Detský čin roka mu neprekáža. „Teraz, keď sa o tom píše, mnohí sa dozvedia, čo treba robiť pri búrke. Vypnúť mobil a neschovávať sa pod strom,“ povedal. Práve týmto dvom veciam sa trojica v danej chvíli nevyhla. Cena potešila aj Marekových rodičov a sestru Terezku. „Mamka sa najmä bála, a bojí sa aj teraz, keď ide búrka. Ja nie,“ spresnil.
Pravý obranca
Najväčšou Marekovou vášňou je futbal, hrá v žiackom mužstve za svoju obec Kurima. „Od malička som pravý obranca. Máme to v rodine, aj môj otec bol obranca,“ povedal. Vo futbale profesionálne ambície nemá. A kto je hrdina pre hrdinu? Marekovými vzormi sú španielski kanonieri Gerard Piqué a Sergio Ramos. Pri veľkom derby Real proti FC drží palce Barcelone. „Hrajú najkrajší futbal. Našu ligu a zápasy v televízii nesledujem, radšej som na ihrisku.“
Štadión slávnej Barcelony by si pozrel, cesty, diaľky a život v cudzine ho však nelákajú. „Milujem tento kraj, kde žijem. Je tu krásna príroda, lesy. Raz by som si chcel postaviť domček a mať rodinku s dvoma deťmi,“ hovorí o svojich snoch. Najbližší Marekov cieľ sa však možno vyplní už čoskoro – chcel by sa dostať na strednú školu, ktorú si zvolil. Miluje káble, konektory a ich zapájanie. Keď sa doma objaví nejaký problém s DVD alebo televíznym signálom, je to Marek, koho rodina žiada o pomoc. „Preto som si vybral elektrotechnickú priemyslovku. Teším sa aj na nových ľudí, ktorých tam stretnem,“ tvrdí chlapec, ktorý vie, ako sa zachovať, keď ide o život.