Detektoristi svojím vykrádaním archeologických lokalít neoberajú Slovensko len o vzácne nálezy, ale aj o históriu. Ilustračná snímka: archív
Archeologická obec už dávno tak neoslavovala, ako keď sa tento mesiac podarilo dvoch z nich prichytiť priamo pri čine. Reč je o detektoristoch - vykrádačoch archeologických lokalít, ktorých časť verejnosti stále pokladá za neškodných hľadačov pokladov.
Stojíme na okraji Neštichu – jedného z najväčších slovanských hradísk na našom území. Pomedzi stromy prenikajú ostré lúče poludňajšieho slnka a odrážajú sa od vrchnákov z fliaš, porozhadzovaných v ihličí. Nejde o malebný úkaz – zvlášť na území národnej kultúrnej pamiatky – no archeológ Július Vavák z Malokarpatského múzea v Pezinku, ktorý na svätojurskej lokalite už roky vedie archeologický výskum, si neodpustí úsmev. „Takéto odpadky predstavujú pre nelegálnych hľadačov archeologických nálezov úplnú pohromu, dokážu ich dokonale obrať o vykrádačské chúťky.“
Dôvod? Ich pokovovaný povrch, na ktorý detektor, teda prístroj na hľadanie kovov, reaguje podobne ako v prípade vzácnych mincí či šperkov. Pípnutím. A tým ich mätie. Žartujeme, že na každej archeologickej lokalite by mohli byť povinne osadené tabuľky s odkazom: Kovové odpadky hádžte, prosím, na zem.
Archeológ Július Vavák na archeologickej lokalite Neštich pri Svätom Jure. Snímka: Peter Grznár
Frustrácia z obludnosti
Pohýname sa smerom na predhradie, teda najmladšiu časť hradiska. Cestou míňame viacero drobných jám, ktoré rozhodne nie sú pozostatkom (legálnych) archeologických výskumov. A žarty nás prechádzajú. „Žiadneho detektoristu sme tu zatiaľ neprichytili, no vieme, že sem chodia,“ komentuje Július Vavák. V jeho hlase počuť bezmocnosť. Niet sa čo diviť. Detektorizmus sa začal rozširovať začiatkom 90.rokov a postupne nadobudol doslova obludné rozmery. Po celom Slovensku sa nachádzajú tisícky vykradnutých archeologických lokalít a neustále pribúdajú ďalšie. Frustráciu posilňuje fakt, že chytiť ich pri samotnom detektrovaní nie je ten najťažší oriešok. Vždy sa môžu vyhovoriť, že stratili v lese snubný prsteň. Dokázať im, že lokality naozaj vykráda, je už vec intenzívneho policajného sledovania. A keďže sa tento problém u nás dvadsať rokov prakticky neriešil, výsledky prichádzajú len pomaly.
Svedok na jedno vypočutie
„Majte na pamäti, že archeologické nálezisko je svedok, ktorého len raz môžete predviesť na vypočúvanie.“ Tento dávny výrok jedného profesora, na ktorý si často spomína archeológ Jozef Urminský z Vlastivedného múzea v Hlohovci, dokonale vystihuje, v čom spočíva najväčšia krádež hľadačov s detektormi. (A dáva zmysel zdanlivo prísnemu zákonu z roku 2011, podľa ktorého môžu byť odsúdení až na desať rokov väzenia a pokutu 200-tisíc eur.)
Jozef Urminský z Vlastivedného múzea v Hlohovci s detektorom na vyhľadávanie kovov. Snímka: archív J.U.
Jeho pointa sa dá dobre priblížiť hoci i na príklade starodávnej mince. Ak ju detektorista vykope spod zeme, získa tým krásnu a možno aj cennú starožitnosť. Avšak zároveň tým nenávratne ukradne históriu lokality, v ktorej ju objavil. Na rozdiel od archeológa totiž nerozozná a ani nezdokumentuje súvislosti nálezu. A tie sú v skutočnosti oveľa dôležitejšie ako samotný predmet. A navyše – spätne ich už nemožno rekonštruovať. „Archeologický nález, ktorý naši predkovia niekde zanechali, nenarastie na tom istom mieste opäť na jar ako napríklad odtrhnutý chránený druh orchidey. A to si takmer žiadni detektoristi neuvedomujú,“ komentuje Renáta Glaser-Opitzová z Pamiatkového úradu. „Myslite na to, ak si na burze kúpite rímsku mincu za 5 eur. Ktovie, možno je to práve tá, ktorá by za iných okolností preslávila práve vaše mesto alebo obec,“ prízvukuje archeológ a právnik Tomáš Michalík.
Zahráme si teda s archeológom Vavákom krátku hru: predstavujeme si, čo by sme sa o hradisku Neštich nedozvedeli, keby ho detektoristi „prečesali“ o čosi skôr ako archeológovia. 1. Nevedeli by sme, že Slovania túto lokalitu postavili už v 8. storočí. 2. Že tu žili ženy, a teda nešlo len o bezvýznamnú vojenskú pevnosť. 3. Že sa tu ešte pred Slovanmi pohybovali Kelti a Germáni... A takto by sme mohli pokračovať aspoň do stovky.
Podobenstvo o amatérskych policajtoch
Mimochodom, ak chcete niekedy nahnevať nejakého experta z tohto fachu, skúste sa pred ním s nevinným výrazom zmieniť o detektoristoch ako o „amatérskych archeológoch“. (Čo je v rámci širokej verejnosti pomerne obľúbený výraz.) „Tento pojem je rovnaký nezmysel ako amatérsky chirurg,“ komentuje Glaser-Opitzová . „Archeológia sa už niekoľko desaťročí etabluje ako spoločensko-vedná disciplína, ktorá v sebe zahŕňa aj viacero prírodovedných disciplín, takže o nejakom amaterizme nemôže byť ani reči.“
Ak chcete ich spravodlivý hnev precítiť lepšie, skúste si predstaviť stretnutie s „amatérskym policajtom“, ktorý by zo samoaktivizmu robil poriadky v meste. Navyše by nepoznal predpisy a chcel by vás „skásnuť“ za dobré parkovanie.
Samozvaní „archeológovia“ sa pritom previňujú aj iným spôsobom ako kradnutím histórie a nelegálnym predajom predmetov na čiernych burzách. „Čo napríklad tí, ktorí hľadajú špeciálne nevybuchnutú, stále funkčnú a nebezpečnú muníciu? Nie je to náhodou nedovoľované ozbrojovanie sa? Čo ak to prevážajú na autách cez pol Slovenska a ohrozujú tak všetkých, je to v poriadku?“ pýta sa Glaser-Opitzová. Stačí si spomenúť na muža z Bardejova, ktorý pred pár rokmi zničil svojim sedemnástim susedom strechy na domoch. Nehovoriac o prípadoch, keď kvôli detektoristom zahynuli aj iní ľudia. Lebo aj to sa na Slovensku stalo.
Story o sekerách
Počas prechádzky Neštichom si vypočujem i ďalšie historky. Archeológovia potvrdzujú, že hoci sa prakticky všetci detektoristi pasujú do roly milovníkov histórie, často o nej nemajú ani tie najbanálnejšie informácie. A viac ako dejiny ich láka vzrušenie z behania po lesoch a čakania na pípnutie, ktoré môže ohlasovať najväčší nález ich života. (Neraz i najspeňažiteľnejší.) A keď sa takého nadšenca spýtate, prečo ako milovník histórie predáva svoje nálezy na e-bay, s nevinným výrazom v tvári vám objasní: „Aby som mal na benzín. Však to chodenie po lesoch niečo stojí.“ Žiaľ, nielen jeho.
No vyskytnú sa medzi nimi aj dobrodruhovia tvrdšieho rangu: „Nemenovaný kolega raz jedného prichytil po kolená v jame. Začal mu dohovárať, že sa dopúšťa nelegálnej činnosti. A ten detektorista naňho znezrady vytiahol pištoľ. Odvtedy chodí po lese s nožom, kaserom a plynovou pištoľou.“ Neskôr sa mu toho detektoristu podarilo identifikovať: zistil, že ide o veľkú rybu, ktorá žije výlučne z predajov na čiernych burzách. Napriek tomu dodnes nebol z ničoho obvinený. A aby sme nezabudli - nájdu sa aj archeológovia, ktorí si vo svojich mailových schránkach nachádzajú správy o zaseknutých v sekerách v chrbte... Od romantických hľadačov pokladov.
Historicky najväčší záťah proti detektoristom
Pred tromi týždňami sa podaril dosiaľ najúspešnejší záťah proti detektoristom. Mladíka z Bolerázu prichytil archeológ pri prehľadávaní okolia s detektorom a privolal naňho políciu. Tá neskôr spolu s expertmi z pamiatkového úradu uňho spravila domovú prehliadku a zaistila stovky predmetov, pričom najstaršie z nich mali až 7-tisíc rokov. Ide o najväčšie zaistenie nelegálne získaných archeologických nálezov v histórii Slovenska. Mladíkovi za to hrozí jeden až päť rokov väzenia. V rovnakom
čase bol obvinený muž z Brezna, u ktorého sa našla munícia aj iné nálezy.
Nemecko v týchto dňoch takmer prišlo o poklad
Zhodou okolností, tieto dni sa vyšetruje veľká detektoristická kauza aj v Nemecku. Mužovi s detektorom sa totiž podarilo nelegálne vykopať zlaté a strieborné šperky, pri ktorých sa špekuluje, či nejde o poklad Nibelungov. Ich hodnota je
vyčíslená na viac ako milión eur. Muž už stihol časť pokladu predať do cudziny. Zvyšok od neho museli úrady vymáhať.
Detektorizmus v kocke
Jeden z prvých detektorov, ktorý sa používal počas 1.svetovej vojny. Snímka: archív
– Detektorizmus je slangové pomenovanie pre nelegálne vykrádanie archeologických nálezov prostredníctvom detektora na vyhľadávanie kovov.
– Na Slovensku pôsobia podľa odhadov ministerstva kultúry tisíce detektoristov.
– Za detektorizmus hrozí väzenie až do desiatich rokov a pokuta až do výšky 200-tisíc eur.
– Podľa archeológov sa u nás vykrádajú najmä náleziská s hromadným výskytom rímskych a keltských mincí. V rakúskych alebo nemeckých aukčných domoch sa takéto mince predávajú za stovky až tisícky eur. K najatakovanejším lokalitám patrí Molpír, praveké hradisko v blízkosti Smoleníc.
– Podľa tvrdení odborníkov je dnes väčšina mincí nachádzaná skôr detektoristami ako archeológmi. Akýkoľvek archeologický nález je pritom automaticky vlastníctvom štátu. Pri jeho legálnom náleze (napríklad počas kopania na vlastnej záhrade) však štát prepláca nálezné do 100 percent hodnoty. Ak je to možné, s nálezom netreba manipulovať, treba ho oznámiť na krajský pamiatkový úrad.
– Najväčšie škody po detektoristoch je ťažké vyčísliť. Ide však o milióny eur. V zahraničí končia okrem iného stovky strieborných a zlatých pokladov.
– Častý argument detektoristov, že pokiaľ nález nevykopú oni, nebude mať z neho nikto účinok, je scestný. Je minimálna šanca, že by sa nálezy, ležiace pod zemou tisícky rokov, za iných okolností znehodnotili. Archeologické nálezy tak zostávajú v zemi pre ďalšie generácie a ich vedecké bádanie.