"Nazdar, ja som Patrik." Takto najznámejší raper na Slovensku i v Česku vyriešil na úvod rozhovoru našu dilemu ako ho oslovovať. Fanúšikovia ho poznajú ako drsného chlapíka, ktorý si neberie servítku pred ústa, bol by však omyl zostať iba pri tom. Keď rozpráva o svojom detstve a rasizme, je vážny a zamyslený. Keď spomína na začiatky kariéry, oči mu žiaria, je nadšený. Najväčšia zmena však príde, keď hovorí o biznise a svojich plánoch. Je sústredený a má jasnú predstavu, čo má robiť, aby bol úspešný. A jeho súčasný úspech naznačuje, že aj v biznise "je Pán". S Patrikom Rytmusom Vrbovským sme sa ešte koncom novembra stretli v Prahe a zrekapitulovali spolu pre HN magazín tento rok. Cez sviatky však stihol predstaviť aj ďalšiu novinku.
Máte za sebou úspešný film, pripravujete nový album, darí sa vám s predajom oblečenia pod vlastnou značkou. Ste momentálne na vrchole?
Určite nie. Po tých rokoch riešim iba to, že jednoducho pracujem. Nezamýšľam sa nad tým, či som na vrchole alebo dole. Úspech bude vždy, keď sa robí. Rozdeľujem to na úspešný alebo menej úspešný rok. 2015 beriem ako celkom dobrý.
Bol tento rok pre vás najlepší, čo sa týka zárobkov?
Nie, v tom bol lepší minulý rok. Vďaka predaju merchandisu. Minulý rok som začal s predajom značky JBMNT, čo bol doslova ošiaľ. Ten trochu po čase opadol, ale to je prirodzené.
Viete odhadnúť, koľko ste doteraz na predaji JBMNT zarobili?
Môžeme sa baviť o stotisícoch eur.
Plánujete rozšíriť svoju módnu značku?
Plány určite sú. Mám viacero vízií. Niektoré vyjdú, iné nie. Uvidíme, čo prinesie život.
Tento rok máte za sebou premiéru filmu Sídliskový sen. Aký to bol pre vás projekt?
Určite úspešný na to, že v tejto oblasti nie som doma. V Česku a na Slovensku ho videlo viac ako 120 000 ľudí. Po pravde, nečakal som až taký úspech. Skôr ako číslam som prikladal dôraz tomu, že mi to dalo dokopy moju rodinu.
V akom zmysle?
Prvýkrát sme vyložili na stôl karty a vyčistili si dlhoročné rodinné nezrovnalosti, ktoré viseli vo vzduchu. Viac ma pochopili môj otčim s biologickým otcom. Treba si to pozrieť vo filme.
Asi nebolo ľahké vyrastať na Slovensku ako Róm?
Tak, rasizmus príjemný nie je. Pochopí to iba ten, kto s ním reálne skúsenosti mal. Ja som mal (dokonca aj v rodine) a rôzne situácie mám aj teraz. Musel som sa s tým naučiť žiť a nezaťažovať sa tým. Rasistom sa snažím vyhýbať a vyhľadávam veci, ktoré ma robia šťastným.
Nemali ste niekedy chuť odísť zo Slovenska?
Na strednej škole začiatkom 90. rokov som chcel odísť do Ameriky. Spolužiakova sestra, ktorá utiekla za komunizmu, žila v New Yorku. Ale po objavení rapu a chuti v ňom dokázať niečo veľké, ma to prešlo. Mal som sen, že zmením slovenský šoubiznis a do istej miery som tu s parťákmi z Piešťan zadefinoval zásadné veci.
Vďaka čomu sa to podarilo?
Talent je základ, ale ten, samozrejme, nestačí. Treba ho vydrieť a neuspokojiť sa s úspechom. Vízia, vôľa, sebakritika a dávať do toho seba. Začal som s tým, že som vedel trefne opísať generáciu/generácie. Hovoril som o veciach, ktoré sa báli ľudia povedať nahlas, podporené kvalitným frázovaním a produkciou. Z malej snehovej gule, ktorú som začal tlačiť pred sebou, sa jednoducho robila väčšia a väčšia.
Nový HN magazín je každý piatok (najbližšie 31.12.) vložený v HN. Hľadajte Hospodárske noviny vo svojom stánku alebo nákupnom centre po celý víkend. Sledujte nás aj na Facebooku.
Ako sa vlastne chalan zo sídliska v Piešťanoch vypracuje na najlepšieho rapera u nás?
V puberte, keď má človek 13 – 14 rokov, je uvedomelejší a začína si na veci tvoriť názor. Objavuje veci, ktoré ho bavia, no a mňa zasiahla hudba. Presnejšie, americký rap. A bolo to o to silnejšie, keďže u nás bol komunizmus, pretože som to nemal kde vidieť. Po novembri ´89 sa k nám dostali prvé satelity a vďaka nim MTV a relácia Yo! MTV Raps. Ako mladý postkomunistický pubertiak som bol nesmierne fascinovaný kultúrou, ktorú nám zakazovali. Vnímal som to desaťkrát viac ako dnešná mládež, pretože dnes si všetko môžu pozrieť na YouTube. Ja som mal malú chvíľku na to, aby som to naštudoval z telky. Hip hop ovplyvnil môj život natoľko, že ním žijem od trinástich rokov 24 hodín denne. Vďaka nemu som objavil sám seba a pochopil som sebarealizáciu, biznis, vzťahy. Je to na dlhšiu debatu.
Boli začiatky pre rapera na Slovensku ťažké?
Na Slovensku to bolo to niečo nové a nikto nevedel, pre koho alebo prečo. Poviem to zjednodušene, musela sa doslova vyšliapať cesta a urobiť veľa chýb, aby sa na nás naučili mladší. V tej dobe som si neuvedomoval, ako to bude s hip hopom o dvadsať rokov. Zhruba do roku 2003 sme boli nepochopení a médiá sa tvárili, že neexistujeme. Dnes si dovolím tvrdiť, že slovenský hip hop je jeden z najsilnejších žánrov, ktorý oslovuje najširšie publikum. Či už textami, hudbou, vizuálom, soundom alebo šou. Nesmiem zabudnúť na predaj alebo úspešnosť videní.
A prvý skutočný úspech?
Ten prišiel až v roku 2003 s prvým singlom Dáva mi od Kontrafaktu. Od toho roku to začalo byť fakt vážnejšie a už sa nás nedalo prehliadnuť.
Kde nastal ten zlom, keď ste zistili, že na rape a hudbe môžete zarobiť?
Hlavne vtedy, keď na mne zarobil niekto iný, a pritom nič pre to nemusel urobiť. Ale prvýkrát som to zistil na prvom sólovom albume Bengoro, ktorý bol vydaný na pod vlastnou značkou. Dovtedy som do toho iba vrážal a bol som v strate.
Kedy ste prvýkrát pocítili „volanie“ šoubiznisu?
Už okolo roku 1991, keď som vystupoval na študentskej akcii. Pocítil som energiu obecenstva a hlavne spätnú väzbu – potlesk. Prvú školu šoubiznisu mi dal Fredy Ayisi, keď som bol vo Freddy´s Dance Group. Druhú polovicu 90. rokov som sa profiloval ako slovenský raper, ktorý stál pri zásadných momentoch slovenského rapu, beatboxu alebo tanca. V roku 2003 som dostal vstupenku do rozbehnutého vlaku a sedím v ňom až dodnes.
Aj keď ste viacerí stáli na rovnakej štartovacej čiare, vy ste sa dostali najďalej. Čo bolo za tým?
Urputnosť, hlad, disciplína a snaha dotiahnuť predstavy do úspešného konca. Samozrejme, nemôžem zabudnúť, že najviac vďačím aj tomu, že sa celý život vyhýbam alkoholu, cigaretám a drogám. Celý život s čistou hlavou.
Čiže pomohlo vám aj to, že ste sa vyhýbali drogám?
Najviac. Väčšinou je to tak, že tomu, kto často fetuje, sa to pravdepodobne vymkne z rúk. Nemusíme si klamať, ale aj malé decko vie, že vždy je na tom lepšie ten, kto nedroguje.
Ako to, že aj po sláve, ktorá prišla, ste tomu nepodľahli?
Bolo to asi mojím okolím. Vyrastal som s dedkom, ktorý bol vojak. A on bol proti alkoholu a cigaretám. A určite aj preto, že ma radi odsudzovali a predpovedali mi, ako skončím. Od mlada som rád búral predsudky a búram ich rád aj doteraz.
Naozaj ste nikdy nevyskúšali drogy?
Ako mladý, keď som chcel na strednej zapadnúť, tak som na špičku jazyka okúsil vodku alebo pivo. Smrdelo mi to. Takisto potiahnuť z cigarety a marihuany. Mám asi šťastie, ale odjakživa to bolo pre mňa smradľavé a nechutné. To, že to neužívam, beriem ako moju prirodzenosť, žiadny blok.
Aký by bol váš život bez všetkých peňazí, áut a domov? Keby ste sa zrazu vrátili na sídlisko do Piešťan?
Ja ten stav poznám, takže asi nič nové. Keby som vyrastal v bohatstve a prišiel by som o všetko, tak by to bolo určite ťažšie. Človeka, ktorý sa vypracoval z nuly, si myslím, je ťažké zlomiť. Vyhodnotil by som situáciu, prečo to tak je, kde sa stala chyba a urobil by som všetko pre to, aby som ten problém vyriešil. Ja sa riadim heslom, že končíme, až keď zomrieme. Dovtedy sme tu na to, aby sme bojovali.
Robili ste v kasíne ako krupiér. Užitočná skúsenosť?
Bol som tam do 28 rokov. Ale posledné dva roky som už platil kolegom, aby brali služby za mňa, pretože som bol viac vyťažený hudbou. Jedného dňa si ma zavolal manažér s tým, že to už tak nemôže pokračovať. Dohodli sme sa na neplatenom voľne, no a mám ho doteraz.
Zažili ste tam niečo, čo vás ovplyvnilo do budúcnosti?
Za tie roky som tam videl príbehy ľudí – milionárov, ktorí prišli o všetko. A dalo mi to, že takto nechcem dopadnúť.
Viete určiť nejaké zásadné body, ktoré vás formovali a pomohli vám v kariére?
Vízia, sebakritika a autenticita. Byť sám sebou za každých okolností a veriť svojmu vnútornému hlasu. Nepočúvať pochybovačov, keď tak, otočiť ich negatívnu energiu vo svoj prospech.
Veríte v Boha?
Verím vo svojho.
Aké méty, ktoré chcete dosiahnuť, máte pred sebou?
Moja méta je byť sám sebou. A urobiť všetko pre to, aby som vedel vyriešiť každý jeden problém, ktorý ma stretne.
Čiže nie peniaze?
Byť sám sebou a šťastný je najviac. To si za peniaze nekúpiš.
Koľko máte teraz v peňaženke?
(vytiahne peniaze z vrecka) Peňaženku nemám, ale mám tu kartu, 110 eur a 300 českých korún. Ale niekedy sa stane, že mám aj viac.
Koľko máte na účte?
A vy?
Dá sa povedať, že meno Rytmus je značka.
Tomu ver.
Viete odhadnúť hodnotu tejto značky ako celku?
Záleží na tom, na čo ju chce dotyčný použiť.
Išli by ste znova do projektu SuperStar?
Som rád, že som si to vyskúšal, a dnes hovorím nie. Lenže každá práca sa dá zaplatiť. Keby prišli s ponukou pol milióna eur, asi by sa mi ťažko odmietalo.
Ako by ste vedeli zvýšiť hodnotu svojej značky?
Rozširujem svoje impérium aj do Poľska. Mám tam čoraz viac rozbehnutých projektov. Bavíme sa o 40-miliónovom trhu, kde sa úspech počíta krát osem. Dajte mi čas, verím si.
Čím to je, že ste tam známy?
Prekvapilo ma to. Teraz je to vo fáze rôznych spoluprác, festivalov a klubových koncertov. Pýtal som sa ich, prečo ma počúvajú. A povedali, že preto, lebo mám svetový sound. Hlas, frázovanie, prejav, dobrý vkus na hudbu a kvalitné klipy. Berú ma ako zahraničného interpreta, ktorý má vraj európsku úroveň. Bol to pre mňa aj šok, keď ma ľudia začali zastavovať vo Varšave a chceli si robiť fotky.
Aké máte plány v Poľsku?
Urobiť album s poľskými rapermi plus tour. Majú záujem o predaj JBMNT merchandisu.
Pomohli vám počas kariéry médiá?
Dávno pred tým som tu lámal rekordy views a predajnosti. Napríklad album Kráľ nebol vôbec medializovaný, vyšiel ešte pred SuperStar a predal som z neho najviac kusov. Môžem pokojne povedať, že oni si robia čísla na mne, nie ja na nich. Ak by dnes vyhlásili, že nebudú o mne písať, tak sa v mojej kariére na sto percent nič nestane. Médiá mi práveže skôr ubližujú, spochybňujú moju kariéru a negujú ma.
Párkrát ste im to vrátili.
Áno, áno. Lebo som sa prvýkrát stretol s tým, že niekto o mne píše klamstvá. Bavil som sa a aj sa to odo mňa očakávalo. Ale to bolo voľakedy. Bol som viac prchký. Teraz si to už nemôžem dovoliť. Vtedy bol aj rap agresívnejší a hlavne som bol mladší. Teraz mám 38 rokov. Už odo mňa nikto nemôže čakať, že budem reagovať ako mladý agresívny raper.
Staviate skôr na fanúšikovskej základni na sociálnych sieťach?
Presne. Ja som sám sebe médium. Keď som zobral SuperStar, tak ma spoznali ľudia, ktorí ma predtým nepoznali. Lenže to sú takí fanúšikovia, že keď sa vytratíš z televízie, tak sa stratia aj oni. A pochopil som to na koncerte, keď som tam videl mamičky s deťmi a ich babičky. Beriem to tak, že som si vyskúšal aj túto oblasť šoubiznisu – televíziu. Ale už nikdy viac. Teda pokiaľ nepríde neodolateľná ponuka.
Čo bolo na televízii také zlé?
Televízny šoubiznis je neúprimný, viac hraný. Nemohol som sa natvrdo vyjadriť, ako to cítim, pretože v televízii musí byť všetko peknučké a vyčančané. Potom sa vypnú kamery a realita je iná. Zo SuperStar som chcel dokonca aj odísť počas šou, pretože pri konci som to už nezvládal. Nakoniec ma ukecali.
Neuvažovali ste o vlastnej šou? O nejakom vlastnom koncepte pre televíziu?
Rozmýšľal. Ale zatiaľ ma to baví takto, ako to je. Hiphopová kultúra nepotrebuje televíziu.
Dokedy chcete pokračovať v kariére rapera?
Tak, ako to je vo svete. Dr Dre má 51 rokov a patrí medzi najúspešnejších. Vlastne všetci tí starší raperi ako Jay Z, Eminem, 50 Cent patria medzi najúspešnejších. Budem pokračovať dovtedy, dokiaľ ma to bude baviť.
Mali ste nejaký vzor?
V každej dobe niekoho. Dvadsaťpäť rokov to počúvam a v každej dobe ma niekto motivoval. Je ich mnoho.
Sledujete slovenskú politiku?
Vôbec. Žijem rodinou a hudbou.
Išli by ste niekomu vystupovať na volebnú kampaň?
Ja som sa na túto tému už s novinármi bavil. Bavíme sa o niečom, čo sa nestalo a možno ani nestane. Ak bude niekto, s kým sa budem stotožňovať, tak ho podporím. Tak isto ako Jay Z s Beyonce a mnoho ďalších hviezd prezidenta Obamu. Ale pochybujem, že chce niekto Rytmusa v predvolebnej kampani.
Chodíte voliť?
Nie. Ale možno mi na tom bude záležať, keď budem starší. Možno budem raz aj politik. Možné je všetko. Človek nikdy nevie, na čom mu začne záležať. Čisto hypoteticky som si predstavil, že v šoubiznise dosiahnem všetko a začne mi viac záležať na situácii v tomto štáte. Ja mám rád Slovensko. Veď mi dalo to, že môžem robiť, čo ma baví.