Veľký desaťstranový špeciál dnes v HN:
Rozhovor so slovenským trénerom Vladimírom Vůjtkom a českým trénerom Vladimírom Růžičkom
Kto podporuje slovenské hokejové talenty a ako to vyzerá v praxi
Koľko peňazí tečie do nášho hokeja
Program šampionátu a originálny test
__________________________________________________________________________________
Na hokejový štadión je to nezvyčajný pohľad – dlhý biely stan a pod ním ľadová plocha. Napriek teplému popoludniu sa netopí. Pod korčuľami zhruba dvadsiatky korčuľujúcich detí totiž sucho škrípe syntetický ľad. Nízkonákladová hokejová škola Zdena Cígera v Bratislave funguje už tretí rok. Bývalý reprezentant sa snaží hokej sprístupniť aj deťom, ktoré by inak na drahý šport nemali. „Školné“ je dobrovoľné, základný výstroj deti dostávajú a pri ihrisku stojí kontajnerové ubytovanie, ktoré rodičom šetrí náklady na dopravu.
Hokejový internát
Malí hokejisti naháňajú puk pomedzi plastové sudy, zo striedačky ich pozorne sledujú otcovia. „Nevládal by som platiť to, čo pýtajú veľké kluby, k tomu výstroj a dopravu,“ hovorí Fedor Cibulka z Čataja. Kluby pýtajú za mesiac desiatky eur, kompletný výstroj stojí viac ako päťsto eur a deti rýchlo rastú, takže ho treba často obmieňať. Stovky eur zhltnú prípravné zápasy, kempy, turnaje, cestovanie či obyčajné brúsenie korčúľ... Jedenásťročného Davida, ktorý sa do hokeja zbláznil po šampionáte na Slovensku v roku 2011, necháva Cibulka v Bratislave celý týždeň. „Báli sme sa, či ho tu môžeme nechať samého, ale tréneri ich majú stále pod dohľadom, kontrolujú hygienu, aj to, či jedia a učia sa do školy,“ hovorí. Pochvaľuje si disciplínu, ktorá tu vládne, a tiež výsledky detí. „Na turnajoch porážajú staršie deti a klubové tímy,“ hovorí. Za úspechom je podľa rodičov a trénerov syntetický ľad, ktorý je náročnejší na kondíciu, a tiež radosť z hry.
Radosť z hry
„Práve sa snažím o prestup syna z iného klubu, tam je všetko len o peniazoch,“ hovorí otec Vlado. Rodičia, ktorí platia viac, podľa neho zasahujú do práce trénerov, do nasadzovania detí na zápasy... Trápi ho tiež, že prestup bez súhlasu klubu bude pre syna znamenať ročný zákaz hrania v akýchkoľvek súťažiach zväzu, za prestup 15-ročného hráča si zase klub môže vypýtať tritisíc eur. „Také sú stanovy hokejového zväzu,“ dodáva trpko. Tu je na šatni veľký nápis „Rodičom vstup zakázaní!“ aj s pravopisnou chybou. „Aspoň nám nikto nekecá do práce,“ hovorí Zdeno Cíger o výhodách „nezávislého“ financovania. Akadémiu financuje z príspevkov od sponzorov, štátu a z vlastných úspor. Hvizd trénera odpíska výmenu pätiek. Každý tréning sa tu končí polhodinovým zápasom. Na lavičky sa privalia zadýchané deti. Žiaria spokojnosťou. Najlepšími slovenskými hráčmi sú podľa nich Martin Réway, Miro Šatan a Marián Hossa. A na otázku, kde budú hrať oni, keď vyrastú, jednohlasne tvrdia – NHL.
Snímky: HN/Pavol Funtál
Zakladateľ hokejovej školy Zdeno Cíger:
Vychovávam hokejové talenty. Zn.: Aj bez peňazí
„Nemusia byť extra talentovaní. Stačí, že ich to baví. To je najpodstatnejšie,“ hovorí o chlapcoch zo svojej Hokejovej akadémie bývalá hokejová špička Zdeno Cíger. To však vôbec neznamená, že mu chýba ambíciu vychovať nádejných reprezentantov. Ba dokonca reprezentantky.
Nápad podporiť malých milovníkov hokeja, ktorých rodičia si nemôžu dovoliť investovať ťažké peniaze do výstroja, skrsol v hlave bývalej útočníckej špičky pred tromi rokmi. Projekt na začiatku podporila Nadácia Poštovej banky a hoci sa ich cesty pred rokom rozišli, akadémia beží ďalej. A napreduje. Hoci ich cieľovou skupinou boli pôvodne chlapci zo sociálne slabších rodín vo veku od 8 do 10 rokov, dnes u nich derú umelý ľad aj päťroční škôlkari či 15-roční „puberťáci“.
„Tak sa to vykryštalizovalo. Rozhodli sme sa, že nebudeme nikomu zatvárať dvere pred nosom,“ vysvetľuje rodák z Martina, ktorý vzal pod svoje krídla dokonca aj dve dievčatá. „Jedna z nich je u nás úplne od začiatku. Aj sme ju posielali do ženského klubu, no nechcela ísť ani za svet,“ smeje sa. Rovnako rezignovali z rozlišovania sociálnych prípadov. „Sú to citlivé a ťažko overiteľné záležitosti,“ ozrejmuje Zdeno Cíger, ktorý akadémiu vybudoval prevažne z vlastných zdrojov a pôsobí v nej aj ako tréner.
V praxi to vyzerá skôr tak, že si u nich nachádzajú miesto tí, ktorí z rôznych dôvodov nevstúpili do hokejových klubov. A za tým nemusí byť len nedostatok peňazí či talentu, ale jednoducho i fakt, že im prístup akadémie viac vyhovuje. Čím? Možno väčšou hravosťou či menším tlakom na výkon. Kým v hokejových kluboch bežne nájdete aj chlapcov, ktorých baví hokej menej ako ich rodičov, u nich sa športovci z donútenia prakticky nevyskytujú.
Deti sú rozdelené do troch kategórií – od najlepších po najslabšie, pričom tie najvýkonnejšie hrajú aj súťažne. Vďaka spolupráci s hokejovým klubom v Dúbravke.
Improvizácia. To je slovo, ktoré Zdeno Cíger v rámci debaty o akadémii skloňuje asi najčastejšie. Táto „metóda“ sa tu uplatňuje vo všetkom: pri tréningoch aj financovaní. S prevádzkou mu pomáhajú rôzni nadšenci a sponzori – výhodou je, že Zdeno Cíger má vďaka svojej aktívnej hokejovej minulosti množstvo kontaktov. A pomôžu tiež rodičia. „Väčšina prispieva podľa vlastného uváženia. Aj vďaka tomu tí sociálne slabší majú tréningy i výstroj zdarma.“
Zaujímavosťou je, že časť malých hokejistov v areáli akadémie dokonca i prespáva. Pritom nejde len o deti z detských domovov, ktoré sú súčasťou akadémie už od začiatku, ale aj o chlapcov zo vzdialenejších miest, pre ktorých je problém dochádzať štyri razy týždenne na tréningy.
Hoci Zdeno Cíger akadémiu na biznis už z podstaty nikdy nepremení, sála z neho spokojnosť. „V minulosti som sa snažil byť aktívny tiež v iných oblastiach, no popálil som sa. Aj preto som sa rozhodol, že sa už budem venovať len tomu, čo som robil odmalička a čo ma baví zo všetkého najviac.“ S vierou, že aspoň časť jeho zverencov vzdá hokeju o dvadsať rokov rovnakú poklonu.
_________________________________________________________________________________
Viac príbehov a analýz nájdete vo veľkej prílohe v dnešných tlačených HN.
Alebo si môžete jednoducho objednať pdf vydanie cez SMS na váš mail TU.