Hviezdnu noc vytlačili vysvietené mestá. A aj tie majú na svedomí, že nočných vtákov pribúda. Snímka: archív
Carpe noctem. Nie, to nie je len moderná parafráza latinského príslovia. Skôr dôkaz, že ľudia, ktorí majú slabosť pre svet po súmraku, žijú na Zemi minimálne od antiky. A posledné desaťročia ich prudko pribúda. Dôvod? Vynález žiarovky. A tiež... svetelnej reklamy.
Modlitby aj stratégie
„Temná noc! Jasná noc! / Obe k žiaľu ma budíte; / temná noc ma v hĺbke tisne, / jasná noc ma k svetlu vábi.“
Poetické vyznanie pochádza z pera jedného z najväčších českých básnikov – a milovníka nočných prechádzok – Karla Hynka Máchu. Na podobné vety by ste však mohli pokojne naraziť v denníkoch či dielach desiatok ďalších literátov. O tom, že „noc má svoju moc“, vedeli podľa etnologičky Kataríny Nádaskej aj spisovatelia ako Jack Kerouac, Gustav Flaubert, Charles Bukowski, Robin Cook či Honoré de Balzac. Nočná (zvyčajne tvorivá) vášeň sa však nevyhýbala ani výtvarníkom, politikom či mafiánom. Van Gogh v noci maľoval, Al Capone sa stretával s kumpánmi, Napoleon snoval vojenské stratégie, Platón usporadúval diskusie vo svojej Akadémii, ktoré sa vraj vďaka noci stávali oveľa otvorenejšími. O tom, čomu sa počas nej venoval zvrhlý rímsky cisár a nočný vták v jednom, Caligula, radšej špekulovať nebudeme...
Isté však je, že počas noci sa od nepamäti bdelo najmä pre jej pokoj, ticho či svojskú mágiu, ktorá inšpiruje k hlbšiemu sústredeniu. I tomu duchovnému. Jej tíšina vyháňala na cesty šamanov a dodnes budí na nočné modlitby členov rehoľných rádov klarisiek, dominikánov či kartuziánov.
No nikdy v doterajších dejinách sa bdenie s mesiacom nad hlavou nestalo masovou záležitosťou.
Karta sa však obracia.
Petrolejové časy
Od kohútov po sliepky. Tieto operené stvorenia – a samozrejme, slnko – bývali piliermi, čo celé stáročia vytyčovali dni našich predkov. Po dôvodoch tejto skutočnosti netreba dlho pátrať. „Boli pragmatické a prozaické,“ komentuje Katarína Nádaská a dopĺňa, že petrolej bol jednoducho príliš drahý na to, aby sa ním svietilo po nociach. Existuje síce aj výskum, ktorý podľa sociologičky Silvie Porubänovej uvádza, že ľudia v minulosti spali dvojfázovo, a na pár hodín sa budili aj v noci (keď sa venovali návštevám, sexu či debatám), avšak pretrvávajúci vedecký úzus hovorí o približnej zhode našich spánkových zvyklostí s prirodzeným striedaním svetla a tmy. Aj vďaka tomu sme podľa pneumológa a ftizeológa Imricha Mucsku z pneumologickej ambulancie a spánkového laboratória Univerzitnej nemocnice v Bratislave spali ešte pred sto rokmi priemerne o hodinu a pol dlhšie. Noční vtáci jednoducho tvorili len nepatrný ostrovček – zväčša tvorivej (a občas morálne pochybnej – prostitútky či krčmoví štamgasti) – deviácie.
Noční vtáci. Z donútenia
Industriálna revolúcia. Elektrifikácia. A napokon aj ich „spoločné dieťa“: trojzmenná pracovná prevádzka. Je to tak, s prírodou spätý biorytmus našich predkov utŕžil v rozmedzí pár desaťročí súbor rán. A čo sa tým pre nás vlastne zmenilo? Nuž, mnoho. Na nočných vtákov sa totiž premenili aj ľudia, ktorým by za petrolejových čias ani neprišlo na um bdieť pri plameni. Nehovoriac o tých, čo sa takto „rekvalifikovali“ nedobrovoľne, či tých najtragickejších prípadoch, ktorých dodnes rekordne pribúda (dokonca aj medzi žiakmi prvého stupňa): insomnikoch.
Elektrické „slnko“, ktoré si v polovici 20. storočia prerazilo cestu aj do najzastrčenejších chalúp v našich dedinách, totiž masám ľudí skomplikovalo vylučovanie melatonínu – hormónu, ktorý stimuluje tma a ktorý má podľa Imricha Mucsku kľúčový podiel na našej schopnosti zaspať. Neprospeli nám ani profesie, ktoré nás celoročne nútia vstávať dlho pred svitaním, o spomínanej trojzmennej prevádzke ani nehovoriac. „Tá má na ľudí najhorší dosah,“ tvrdí Imrich Mucska, ktorý ako lekár sám spadá do tejto skupiny. „Je totiž vedecky dokázané, že nepravidelný spánok má totiž negatívny dopad na psychický stav a tiež cievne a onkologické ochorenia.“
Noc 21. storočia
„Noc premieňame na deň. A deň na uštvaný nepokoj.“ Otec tohto výroku je neznámy, hovorí však z duše veľkej časti mladšej a strednej generácie. V čase miest zaplavených tzv. svetelným smogom, ktorý sa dokázateľne podieľa na stúpajúcej nespavosti, sa tisíce mestských rodákov sťahujú na vidiek, či dokonca na samoty. „Pri vedeckom skúmaní tohto trendu sa ukázalo, že ich výraznou motiváciou je práve túžba po návrate k prirodzenému biorytmu,“ komentuje Katarína Nádaská.
Na druhej strane, ruku v ruke s týmto smogom, teda svetlom s nežiaducimi účinkami, ktoré má popri svetelných reklamách na svedomí aj technicky zle riešené pouličné osvetlenie, kráčajú aj trendy, čo vracajú náš biorytmus do prirodzenejších koľají. Jedným z nich je posun pracovného času na neskoršie hodiny. „Pre väčšinu ľudí je totiž ideálne, ak nemusia vstávať pred svitaním. Z tohto dôvodu má najnovšie aj riaditeľ školy právomoc presunúť začiatok vyučovania na neskorší čas,“ hovorí Imrich Mucska. A zamestnávatelia vychádzajú v ústrety aj inak. „U nás vo firme je viacero pozícií – napríklad administrátori, ktorí potrebujú pracovať aj v noci. A veľmi veľa ľudí v noci aj rado programuje. Umožňujeme im preto voľnejší pracovný čas,“ hovorí Michal Truban, riaditeľ spoločnosti Websupport. S bežnými službami síce Slovensko zatiaľ pokrivkáva, no na Západe nájdete dokonca aj posilňovne či knižnice s nočnými otváracími hodinami.
Ideálne totiž je, ak spoločnosť vytvára priestor pre obe skupiny ľudí: škovránkov aj sovy. Lebo toto delenie skutočne nie je výmyslom médií, ale geneticky ovplyvneným sklonom. Kaviarne a obchodné centrá bez otváracích hodín sú preto nepochybne užitočným výdobytkom. No na druhej strane – treba strážiť aj tíšinu po súmraku. Aby noc ani v 21. storočí nestrácala svoju moc.
Aký bol denný režim Franza Kafku či Pabla Piccasa? Pozrite si tabuľku.
Noční vtáci očami lekára
Väčšina nočných vtákov patrí do skupiny „sov“ – teda ľudí, ktorí majú prirodzenú potrebu neskôr spať a neskôr vstať. Pokiaľ si chcete overiť, či takisto patríte do tejto skupiny, alebo ste skôr prirodzený „škovránok“, vyskúšajte dovolenku bez budíka. Na tretí či štvrtý deň uvidíte, o koľkej hodine máte prirodzene chuť vstávať aj ísť do postele.
Pokiaľ prirodzene patríte k sovám, nie je pre vás posunutý spánkový režim škodlivý. Avšak len za dvoch predpokladov: že je váš spánok dostatočne dlhý (norma je sedem až osem hodín) a pravidelný.
Existujú však ľudia, ktorým stačí aj štyri – päť hodín spánku. Rozlišovacím kritériom je, či sa po zobudení cítite svieži alebo unavený.
Dôležitá je nielen dĺžka spánku, ale aj dostatočná kvalita spánku - zdravý spánok so zachovaním jeho štádií. Počas kvalitného spánku sa vystrieda 4 až 5 cyklov ľahkého a hlbokého spánku (obe patria do spánkovej fázy non-REM) a spánku paradoxného (snová fáza REM). Ľahký spánok obykle tvorí 50 a hlboký a paradoxný po 25 percent celkového času spánku. Architektúru spánku je možné spoľahlivo overiť v spánkovom laboratóriu.
Imrich Mucska, pneumológ a ftizeológ z pneumologickej ambulancie a spánkového laboratória Univerzitnej nemocnice v Bratislave