Nakupovanie je fenomén, ktorému podliehajú všetci bez rozdielu pohlavia, veku či vzdelania. Nebudeme moralizovať o tom, či je popoludnie či nebodaj celý deň strávený prechádzkou v uličkách medzi desiatkami obchodov vhodne strávený čas. Skôr sa pozrieme na to, prečo nám to až tak neprekáža. A prečo pri týchto „radovánkach“ tak radi zabúdame na čas.
Snímka: ephoto.sk/ Zoltán Kremničan
Nechceme, aby ste blúdili
Základným vzorcom, ktorým sa obchodné centrá dlhé roky riadili, bola očakávaná priama úmera – čím dlhšie sa u nás človek motá, tým viac minie. Používali sa na to viaceré taktiky. Napríklad usporiadať centrum tak, aby ste v ňom stratili pojem o čase a priestore. Prvé obchodné centrá aj u nás tak často pripomínali labyrint, v ktorom ste aj vďaka umelému svetlu strácali orientáciu. Alebo schody či eskalátory umiestnené tak, aby vás previedli okolo množstva obchodov ešte predtým, ako sa dostanete k tomu „vášmu“.
Mnohé z toho však už dnes neplatí. „Trend je, naopak, ľudí čo najlepšie zorientovať,“ hovorí architekt Igor Mazúch, ktorý sa podieľal na navrhovaní všetkých slovenských Auparkov. „Človek sa nesmie cítiť stiesnene alebo bezradne. Pretože ak sa v nákupnom centre niekoľkokrát stratíte alebo budete musieť prejsť pol kilometra, kým sa dostanete k najbližším schodom alebo lávke, tak vás to rýchlo omrzí. A už viac neprídete.“
Aj preto sa čoraz viac pracuje napríklad s denným svetlom a aj v zariadení interiéru sa používajú svetlé a teplé farby. I keď aj v tomto ohľade panujú rôzne názory. „Prehľadnosť je určite kľúčová,“ súhlasí architekt Ivan Kubík, ktorého podpis okrem bratislavského Auparku nesie najmä Central, ktorý v hlavnom meste otvorili pred dvoma rokmi. „No čo sa týka svetla, denné býva problematické. Z mojich skúseností obchodné centrum vyžaduje scénografiu a tá sa bez umelého svetla nezaobíde.“ Podľa neho aj obchodníci neraz priame slnečné lúče odmietajú. „Keď sme sa aj snažili urobiť nejaký kontakt s okolitým prostredím napríklad prostredníctvom výkladu, tak si ho prevádzka často zakryla.“
Zabavte ma
Na jednom sa však všetci oslovení zhodujú – dobrá orientácia je nadovšetko. „Preto sa v poslednom čase veľa investuje trebárs do ukazovateľov smeru alebo farebného rozlíšenia jednotlivých podlaží či garáží,“ dôvodí Erik Štefanovič,konateľ DELTA Projektconsult Slovenská republika, ktorá sa napríklad podieľala na revitalizácii najväčšieho nákupného centra v Rakúsku Shopping City Süd. Dôležitá je každá „maličkosť“ príjazdom počínajúc. Spomína pritom na prípad od juhozápadných susedov, kde v jednom z centier bol zle riešený práve vjazd. „Bolo to asi pred pätnástimi rokmi a pamätám si, ako sa mi manažér budovy sťažoval, že im rapídne ubúdajú najmä ženy, ktoré sa boja, že v zhusťujúcej sa premávke do niekoho narazia.“
Ďalším trendom je podľa neho čoraz žiadanejšia pridaná hodnota či imidž centra. „Nemci a Rakúšania tomu hovoria Erlebniseinkaufen, teda doslova zážitkové nakupovanie. Ľudia sa jednoducho chcú cítiť príjemne.“ To znamená nielen nakúpiť, ale posedieť si na káve, zájsť do kina či posilňovne, ale vybaviť napríklad aj opravu topánok či nechať urobiť kľúč od bytu dieťaťu, ktoré začalo chodiť do školy.
S tým súhlasí aj Branislav Kaliský, spoluautor bratislavskej Eurovey: „Je to napríklad výberom atraktívnej lokality ako bol Sad Janka Kráľa v prípade bratislavského Auparku alebo nábrežie Dunaja pri Eurovey. Alebo vytvorením verejných a kultúrnych priestorov, ktoré robia nákupné centrum atraktívnym.“ Príkladom môže vnútorné átrium v novootvorenom Bory Mall, prípadne plaveckým bazénom či zelenou strechou v prípade Centrálu. I keď pri poslednom spomínanom to podľa Ivana Kubíka bolo tak trochu vydreté „víťazstvo“. „Musel som o ňu s investorom bojovať, pretože v žiadnom odporúčacom manuáli sa s niečím podobným neráta. No po čase mi aj hlavný šéf od investora povedal, že je to jeden nula pre mňa.“
Bratislava nakúpi viac ako Viedeň
Nakoľko si teda môže architekt pri návrhu takpovediac dupnúť? Ako hovorí Igor Mazúch, tvorba takého kolosu, ako je obchodné centrum, je veľmi komplexná záležitosť. „Architekt dáva dohromady mozaiku, z ktorej niečo vznikne. A úspech projektu závisí od skúseností jeho aj investora.“ Do procesu okrem nich dvoch vstupujú aj samotní predajcovia a ich požiadavky. Preto sa často využívajú služby rôznych poradenských spoločností, ktoré dokážu veľmi presne analyzovať trh a priestor, kde sa bude centrum stavať. „Myslím si, že 50 percent úspechu je práve zistiť, čo vyžaduje trh, nájomníci a zákazníci. Keď sa k tomu pridajú technické parametre a kvalitná architektúra, môže vzniknúť úspešný mall.“
Od prieskumu sa tak odvíja napríklad aj veľkosť centra. „Vždy sa treba pozrieť na kúpyschopnosť a umiestnenie. Iné centrum sa dá postaviť v centre mesta a iné na periférii, inú veľkosť bude mať v Bratislave a inú napríklad v Piešťanoch či Žiline.“ Najmä po otvorení nového gigantu v podobe Bory Mall v Bratislave sa však logicky natíska otázka, koľko toho hlavné mesto zvládne ešte uživiť. „Bol som prekvapený, keď som na jednom odbornom seminári v Rakúsku počul hodnotenie, že Bratislavský kraj má vraj väčšiu kúpyschopnosť ako Burgenland (spolková republika v Rakúsku, ktorá je v tesnej blízkosti Viedne, pozn. redakcie),“ vysvetľuje Erik Štefanovič.
Plánovať, plánovať, plánovať
Okrem umiestnenia, často pri strategických dopravných uzloch, je hotovou kombinatorickou vysokou školou vnútorné usporiadanie centra. „Pri prvom Auparku sme mnohé veci robili veľmi intuitívne, hoci sa postupom času ukázali ako správne,“ spomína Igor Mazúch. Najvhodnejšie rozmiestnenie nielen obchodov, ale napríklad aj takzvaného vertikálneho prepojenia, teda eskalátorov spájajúcich jednotlivé podlažia, je náročné. „Dnes už na základe rôznych štúdií vieme, že schody musia byť od seba vzdialené maximálne toľko a toľko, prepojovacie lávky zas toľko, ak má centrum dobre fungovať. No sú to veľmi drahé dáta, na to, aby sme ich prezradili,“ smeje sa.
O niečo viac prezrádza Ivan Kubík. Okrem vstupnej časti a hlavnej úrovne by šírka voľného pasážového priestoru (rozumej „uličky“ v centre) mala byť tri metre. „Výška obchodného priestoru by nemala klesnúť pod 3,20 metra, optimálna je 3,60,“ vyratúva.
A čo namiešanie správneho pomeru obchodov? Tak to sa veľmi starostlivo plánuje už na samom začiatku.
Ťahajú kľúčové značky
Rozdeleniu rozmiestnenia prevádzok vždy predchádza kombinácia strategického plánu centra spolu s požiadavkami jednotlivých značiek. „Prevádzky sú usporiadané v logických celkoch tak, aby ich návštevník vedel nájsť čo najlepšie a zároveň aby sa spoločné dopĺňali,“ vysvetľuje Jan Borůvka, manažér OC Central. Aj podľa Tomáša Hollého z centra Europa SC v Banskej Bystrici je dôležité, aby umiestnenie obchodov nepôsobilo chaoticky a aj preto kladú dôraz na pomer zastúpenia jednotlivých segmentov.
V zásade však platí, že v každom „shoppingu“ fungujú takzvaní kotvoví nájomcovia (z anglického anchor tenants). „Sú samostatnou kategóriou a z hľadiska návštevnosti sú kľúčoví,“ dopĺňa Borůvka. Sú to značky, ktoré lákajú nielen zákazníkov, ale aj ďalších obchodníkov. V rámci centra bývajú rozdelení tak, aby takpovediac potiahli slabšie prevádzky v ich okolí.