Pre Poliakov je hrdinom číslo jeden. A právom. Witold Pilecki je totiž jediný človek na svete, ktorý sa nechal dobrovoľne uväzniť v koncentračnom tábore.
Netradičný nápad sa v bývalom účastníkovi poľsko-sovietskej vojny a majiteľovi mliečnej farmy zrodil počas pôsobenia v tajnej poľskej armáde (tzv. TAP). Rovnako ako zvyšok sveta nemal o masovom vyvražďovaní v koncentračných táboroch ani páru, považoval ich skôr za akési obrovské väznice. Nešiel pomáhať Židom, túžil „len“ vypátrať, čo sa tam deje so zatknutými príslušníkmi TAP a zorganizovať ich vzburu. Po tom, čo premysleným činom vyprovokoval svoje zatknutie, ho Nemci na jeseň 1940 skutočne transportovali do Osvienčimu.
Spoznanie reality ho psychicky zlomilo, od svojho zámeru však neustúpil a začal organizovať odboj. Zároveň sa mu z tábora podarilo vyniesť vôbec prvé informácie o tunajších podmienkach. Slučka sa však okolo neho čoraz viac sťahovala, čo ho v roku 1943 podnietilo k úteku. Podaril sa. Následne, predvídajúc okupáciu zo strany Sovietov, vstúpil do protikomunistickej organizácie a zúčastnil sa na varšavskom povstaní. V protikomunistických aktivitách sa angažoval aj po vojne, zbieral informácie o sovietskych zverstvách a o gulagoch. V roku 1947 ho komunisti zatkli a vyhlásili za nepriateľa štátu. Popravili ho o rok neskôr.
VAŠA VOJNA V HN
Pomôžte nám spoznať vojnovú históriu Slovenska a dajte nám tip. Bojovali vaši predkovia na fronte alebo zažili prenasledovanie? Máte doma unikátne dobové fotografie, nahrávky či vojnový denník?
Pošlite nám ich na Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript. a my váš príbeh zverejníme.
"Môj otec bol hrdina a som naňho naozaj pyšná," povedala jeho dcéra Zofia Pilecka-Optulowicz v rozhovore pre poľské rádiou RMF 24 vo februári tohto roka. "Takíto ľudia sú rytieri, ktorí majú veľké tajomstvá, oni hynú, no neumierajú," hovorí 82-ročná Poľka, ktorá si tiež zakúsila svoje.
"Prvýkrát som si naplno uvedomila, koho dcéra som, keď ma prijali na na Varšavskú polytechniku, spomína. Ako dcéra "zradcu" to totiž nemala ľahké. Počas komunizmu bol Witold Pilecki persona non grata. Časy, keď sa priznať k menu Pilecki bolo nebezpečné, sú už preč a ako hovorí Zofia "otcovo meno nesie viac ako 30 škôl, rôzne ulice či pomníky. Takže hovorí sa o ňom už celkom dosť.
Dcéra Witolda Pileckeho Zofia chce momentálne jediné - nájsť otcove pozostatky a môcť ich pochovať. Snímka: ekadzidlo.pl
Viac ako povedomie o jeho činoch ju však dlhé roky mátala iná predstava - chcela nájsť miesto, kde je pochovaný. "Veľkú nádej som vkladala do exhumácií, ktoré prebiehajú na Łączce, vojenskom cintoríne vo Varšave. No ochabla, lebo som sa dozvedela, že otca pravdepodobne spálili v kotolni na Rakowieckiej ulici, kde bolo väzenie pre politických väzňov," uviedla v rozhlasovom rozhovore.
Podľa jej slov ju tiež zamrzelo, že ju nepozvali na spomienkovú akciu pri príležitosti 70. výročia oslobodenia koncetračného tábora v Osvienčime.
Jej otec Witold sa narodil 13. mája 1901 v meste Olonec na východe Ladožského jazera v ruskej časti Karelska. Odpor k tyranii mal očividne v krvi, jeho starý otec Józef Pilecki strávil sedem rokov na Sibíri kvôli účasti v poľskom povstaní proti cárskemu Rusku v rokoch 1863-64. Pred príchodom do Poľska žil nejaký čas aj v litovskom Vilniuse, kde aj študoval. Po škole vstúpil do armády a okrem aktivizácie v poľskom národnooslobodzovacom hnutí bol amatérskym maliarom. Okrem dcéry Zofie mal o rok staršieho syna Andrzeja.