Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
23.11.2017, 07:00

Zmena klímy môže zhoršiť bezpečnostnú situáciu na Blízkom východe, upozorňuje NATO

Podľa predstaviteľov Severoatlantickej aliancie prispieva zmena klímy k nárastu napätia na Blízkom východe a v severnej Afrike.

Zmena klímy môže zhoršiť bezpečnostnú situáciu na Blízkom východe, upozorňuje NATO
Zdroj: Reuters

Nedostatok vody a potravín na Blízkom východe a v severnej Afrike sa vplyvom zmeny klímy bude ešte viac prehlbovať, čo so sebou prináša riziko rozpútania ďalších konfliktov a nárastu masovej migrácie s vážnymi dopadmi pre svet, upozornilo pred časom parlamentné zhromaždenie NATO.

„Dlhodobé vyhliadky týkajúce sa potravinej bezpečnosti a dostupnosti vody v regióne Blízkeho východu a severnej Afriky sú katastrofálne,“ povedal na tomto fóre Osman Askin Bak, poslanec tureckého parlamentu. Zároveň dodal, že zmena klímy výhľad regiónu naďalej zhoršuje.

Členovia zhromaždenia vo svojom vyhlásení upozornili, že vojenské konflikty, nefunkčná alebo nedostatočná správa vecí verejných, zmena klímy a ďalšie problémy, zhoršujú vyhliadky regiónu v boji s nedostatkom vody a potravín.

Ťažko skúšaný región

V oblasti Blízkeho východu a severnej Afriky dnes žije približne päť percent svetovej populácie, no nachádza sa nej iba jediné percento svetových zásob obnoviteľných vodných zdrojov vody, uviedol Bak.

Zároveň je podľa Organizácie pre výživu a poľnohospodástvo už dnes región extrémne závislý na importe základných potravín, ako je napríklad pšenica. Väčšie sucho v niektorej z globálnych obilníc ako sú napríklad Spojené štáty, a s tým spojený nárast cien týchto komodít, by tieto krajiny a ich vlády vystavilo vysokému riziku sociálnych nepokojov a vzniku potenciálnych konfliktov.

Zmierniť výzvy, pred ktorými región stojí, by podľa Baka mohli riešenia spojené s lepším hospodárením s vodnými zdrojmi vrátane recyklácie odpadových vôd, ale aj zefektívnením regionálnej spolupráce v oblasti poľnohospodárstva. Pomôcť by mohlo aj masívnejšie využitie obnoviteľných zdrojov, obzvlášť pri odsoľovaní morskej vody.

Bak pritom naliehal na vlády členských krajín NATO, aby sa držali svojich záväzkov vyplývajúcich z Parížskej dohody. A to aj vrátane prísľubov o financovaní opatrení na boj so zmenou klímy a jej dopadmi, ktorého cieľom je pomôcť rozvojovým krajinám prispôsobiť sa vplyvu klimatickej zmeny a prispieť k ich rozvoju prostredníctvom čistej energie.

„Potenciál vzniku konfliktov medzi regiónmi postihnutými klimatickou zmenou nemožno vylúčiť,“ povedala Lilja Alfreðsdóttir, niekdajšia islandská ministerka zahraničných vecí, ktorá vypracovala pre zhromaždenie NATO správu zameranú na náklady súvisiace s klimatickou zmenou.

V jej správe sa uvádza, že „utečenecká kríza otriasajúca politickou stabilitou veľkej časti Blízkeho východu a prinášajúca vážne problémy aj Európe, môže byť predzvesťou toho, čo ešte len príde.“

Parlamentné zhromaždenie NATO je síce v kontexte Severoatlantickej aliancie samostatnou organizáciou, no v prípade, že jeho plénum tieto správy schváli, vyšle jasný signál do ústredia Aliancie, vysvetlila pre Thomson Reuters Foundation Shiloh Fetzek z Centra pre klímu a bezpečnosť (Center for Climate and Security, CCS) vo Washingtone.

Generál Denis Mercier, ktorý by mal v NATO zodpovedať za jeho transformáciu, uznal, že zmena klímy predstavuje globálnu bezpečnostnú hrozbu, proti ktorej musia bojovať všetky krajiny spoločne. Podľa Fetzek sa však napriek tomu, že ide o takú vážnu tému, ktorá bude mať v budúcnosti obrovský vplyv na bezpečnosť členských štátov, do agendy veľkých stretnutí NATO nedostáva.

Severoatlantická aliancia tak podľa vyhlásenia Centra pre klímu a bezpečnosť riskuje, že ju klimatická zmena a s ňou spojená nestabilita zastihne nepripravenú. Think-tank za týmto vyhlásením pritom netvoria civili či environmentalisti, ale predovšetkým bývalí dôstojníci doplnení expertmi na štátnu bezpečnosť.

Môže sa prejaviť rôzne

Čoraz častejšie, silnejšie a intenzívnejšie suchá hrajú svoju rolu v rôznych konfliktoch vrátane tých v severnej Nigérii, Sýrii a Afganistane, doplnila Fetzek na margo klimatickej zmeny a jej vplyvu na bezpečnosť. „Vieme, že prvok klimatickej zraniteľnosti stál už pri samom vzniku extrémistických organizácií, ako je Boko Haram v severnej Nigérii a môžeme len očakávať, že takýchto situácií bude spolu s tým, ako sa bude zintenzívňovať zmena klímy, čoraz viac,“ dodala.

Zároveň však Fetzek poukázala aj na ďalší, menej často spomínaný aspekt klimatickej zmeny a boja proti nej. Upozornila totiž, že aj globálny odklon od ropy a zemného plynu k obnoviteľným zdrojom energie môže mať vážne bezpečnostné dôsledky.

„Je na mieste otázka týkajúca sa napríklad hospodárstva Ruskej federácie, vývozcu ropy a zemného plynu,” vysvetľuje, kladúc si otázku, ako by sa asi mohlo zachovať Rusko, významný medzinárodný aktér, keď bude jeho ekonomika ovplyvnená posunom v globálnej energetike.

Článok vznikol spracovaním pôvodného článku z dielne Thomson Reuters Foundation so súhlasom vedenia organizácie v rámci spolupráce na projekte Svet medzi riadkami. Preklad: Tomáš Horváth.
Preklad vznikol v spolupráci s Platformou mimovládnych rozvojových organizácií v rámci projektu Európsky rok rozvoja 2015: Médiá a rozvoj. Sekcia Globálne vznikla v rámci projektu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.

Newsletter

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.