Ruská časť polárnej oblasti rozliehajúca sa okolo severného pólu bojuje s dôsledkami klimatických zmien, ktoré spôsobujú topenie permafrostu. Obce v Arktíde majú zničené cesty, letiská i domy. Ak súčasné tempo otepľovania bude pokračovať, Rusko by mohlo do roku 2050 čeliť škodám na infraštruktúre vo výške sedem biliónov rubľov (85,5 miliardy eur), tvrdia vedci.
Staré letisko v sibírskej obci Čurapča je už roky nepoužiteľné, jeho ranvej sa premenila ns bažinaté polia pokryté kopcovitým reliéfom. Kedysi hladká pristávacia dráha dnes kvôli topeniu ľadu a prepadajúcej sa pôde pripomína skôr dračí chrbát. Raz by tu mohlo vzniknúť aj jazero, domnievajú sa vedci.
"V ruskej Arktíde neexistuje jediná obec, kde by ste nenašli zničenú alebo poškodenú budovu," tvrdí vedec z Moskovskej štátnej univerzity Alexej Maslakov. Domy sa oddeľujú od prepadajúcej sa zeme, cesty potrebujú stále viac opráv. Potrubie je v ohrození.
Rusko sa otepľuje 2,8-krát rýchlejšie ako je globálny priemer. A ako sa topí dlho zamrznutá sibírska tundra, uvoľňujú sa skleníkové plyny. Tie by mohli zmariť celosvetové úsilie o obmedzenie emisií, ktoré spôsobujú otepľovanie klímy, obávajú sa vedci.
Permafrost pokrýva 65 percent ruskej pevniny a náklady na vysporiadanie sa s dôsledkami otepľovania už teraz rastú. Ak súčasné tempo otepľovania bude pokračovať, Rusko by mohlo do roku 2050 čeliť škodám na infraštruktúre vo výške sedem biliónov rubľov, varuje Michail Železnjak, riaditeľ Ústavu pre výskum permafrostu P. I. Melnikova, ktorý sídli v Jakutsku.
Sovieti mnoho budov na Ďalekom východe a severe postavili v 60. a 70. rokoch minulého storočia, kedy expandovali na Arktídu. Mnoho domov však navrhli s predpokladom, že sa pôda zamrznutá po tisícročia nikdy neroztopí.
Desaťtisícová Čurapča prišla o svoje letisko kvôli topeniu permafrostu už v 90. rokoch minulého storočia, upozorňujú vedci. Hrboľatá krajina v okolí obce, ktorá sa nachádza zhruba päťtisíc kilometrov východne od Moskvy, pripomína obriu bublinkovú fóliu. Je to dôsledok topenia ľadových klinov, čo spôsobilo, že sa zem rozdrobila, poklesla alebo sa úplne prepadla.
Pokles o štyri centimetre za rok
"Cesta, elektrické vedenie, plynovody, ropovody - všetky lineárne konštrukcie - reagujú na otepľovanie klímy a jeho vplyv na permafrost," upozorňuje Alexander Fiodorov, zástupca riaditeľa Ústavu pre výskum permafrostu P. I. Melnikova.
Vedec zmeny na letisku v Čurapči študuje už niekoľko rokov. Zistil pritom, že niektoré miesta klesajú v priemere o dva až štyri centimetre ročne, ďalšie sa prepadajú až o 12 centimetrov.
Keď Severovýchodná federálna univerzita M. K. Ammosova uskutočnila pred časom v oblasti prieskum verejnej mienky, 72 percent opýtaných z ôsmich obcí v centrálnom Jakutsku hlásilo problémy s poklesom základov svojich domov, uviedol Fjodorov. V celom Rusku pritom žije na večne zamrznutej pôde viac ako 15 miliónov ľudí.
Rusko preto kvôli zmenám investuje do lepšieho monitorovania podzemného topenia. "Nevieme, čo sa s ním vlastne deje," uviedol v auguste minister prírodných zdrojov a ekológie Alexander Kozlov. "Monitorovanie potrebujeme nielen preto, aby sme vedeli, čo a ako sa topí. Vedci ho využijú na predvídanie následkov (topenia) a zistia, ako predchádzať nehodám," dodal.
Ministerstvo preto plánuje rozmiestniť 140 monitorovacích staníc, z ktorých každá bude mať až 30 metrov hlboké vrty na meranie situácie pod povrchom zeme.
Domy meter nad zemou
To síce môže pomôcť zistiť, ako rýchlo región sa topí, nepomôže to však dedinčanom ako je Jegor Djačkovskij, ktorého dom stojaci na bývalom letisku v Čurapče sa už rúca. Pôda sa pod objektom začala prepadať počas prvých piatich rokov od doby, kedy si rodina bývanie postavila. Budova sa najprv ocitla 30 centimetrov nad zemou, teraz je táto medzera veľká už meter.
Djačkovskij nechal v piatich nákladných autách priviezť zeminu, aby medzeru zaplnil. A potrebuje ďalšiu. Niektorí jeho susedia sa pokúšajú svoje domovy predať. "Každý sa snaží situáciu sám riešiť," hovorí ďalší miestny obyvateľ Sergej Atlasov.
Rodina Djačkovských však stavia garáž a zdá sa, že je pripravená riskovať. "Ako môžeme ísť proti prírode? Musíme sa prispôsobiť. Je to tak všade. Nie je komu sa sťažovať. Možno tak tomu hore," konštatuje.