07.01.2018, 09:00

Zmena podnebia položila v minulosti celé civilizácie. Oteplením Zeme vstupujeme do neznáma

Sú globálne otepľovanie a zmena klímy pre Zem problém? V podstate nie. To my máme problém.

Zmena podnebia položila v minulosti celé civilizácie. Oteplením Zeme vstupujeme do neznáma
Zdroj: Filip Homza

Keď pred viac než štyrmi tisícmi rokov došlo k približne sto rokov trvajúcemu poklesu teploty a s tým spojenému nárastu sucha, viedlo to v starovekom svete ku kolapsu viacerých veľkých civilizácií. Padla mocná Akadská ríša aj egyptské Staré kráľovstvo, v problémoch sa ocitla civilizácia okolo rieky Indus aj starí Číňania okolo Jang-c´-ťiang.

Egypt bol závislý od pravidelných zápav rieky Níl. Keď týchto záplav ubudlo, poľnohospodárstvo skolabovalo a v krajine prepukol taký rozsiahly hladomor a nepokoje, až sa vtedajší štát zrútil. Podobný osud postihol Akadskú ríšu, úrodné polia severnej Mezopotámie zostali neobrobené, Akaďania dokonca v zúfalstve postavili 180 kilometrov dlhý plot proti utečencom zo suchých oblastí.

Tento jav - dočasné schladenie - sa z času na čas na planéte objaví. Naposledy sa Zem ochladila v polovici druhého tisícročia nášho letopočtu počas malej doby ľadovej. A pre Európu to malo nemalé sociálne a politické dopady.

Zamrznutá Temža - 17. storočí počas malej doby ľadovej zamrzla Temža 10-krát. V 20. storočí len raz.
Zdroj: Wikimedia Commons

No a teraz si skúsme predstaviť, že sa dnes deje niečo podobné, len v celkom opačnom smere - klíma sa otepľuje. Deje sa to intenzívnejšie, rýchlejšie a na celej planéte. A bez zjavnej nádeje na návrat do “normálu”.

Posúvame sa mimo škálu

Klíma, v akej moderné civilizácie existujú s menšími variáciami od čias neolitickej revolúcie, je pre ľudské spoločenstvo veľmi citeľným prvkom životného prostredia. K ľudstvu väčšinu času prívetivé planetárne podnebie sa dnes mení.

Tento proces je sprevádzaný nárastom teploty, ale napríklad aj vrtochmi počasia. To sa vďaka väčšiemu množstvu tepelnej energie prejavuje napríklad silnejšími hurikánmi. Mení sa aj režim zrážok - niekde padne oveľa viac vody v kratšom čase, inde zas pre zmenu neprší vôbec, v nebývalej miere sa objavujú požiare aj povodne. To všetko sa nás vo svete plnom ľudí bytostne dotýka.

Od klímy, v akej sa pohybujeme od vzniku poľnohospodárstva, sa posúvame do nepreskúmaných oblastí. Oblastí, aké Zem poznala naposledy za čias, kedy o nejakej ľudskej civilizácii ani nechyrovala.

Trefne na to poukazuje graf geológa a paleoklimatológa Donalda Prothera, ktorý je podložený výskumom izotopov hlbokomorských jadier planktónu, čo je jedna z najpresnejších proxy metód merania historickej teploty. Jeho graf ukazuje vývoj teplôt za posledných 20-tisíc rokov, aj to, kde sa nachádzame dnes a tiež to, kam sa potenciálne dopracujeme  o niekoľko dekád.

Zdroj: Scepticblog

​​Všetky ľudské civilizácie, od starých Sumerov, Egypťanov a Číňanov počnúc, až po tú dnešnú, vznikli a existovali v dlhom období veľmi stabilnej klímy holocénu. Vrátane tých niekoľkých krátkodobých ochladení, kvôli ktorým upadali celé ríše, pripomína odborník na zmenu klímy Juraj Mesík. Tomuto geologickému obdobiu na grafe zodpovedá pomerne stabilná modrá časť krivky.

V zelenej časti grafu neexistovalo poľnohospodárstvo, ktoré umožňuje existenciu civilizácie. A žiadne civilizácie nefungovali v červenom či oranžovom období krivky. Až dodnes.

Viera v to, že dnešná civilizácia so 7,6 miliardami ľudí môže prosperovať aj vo svete, ktorý sa oteplí o jeden, dva či tri stupne Celzia, tak podľa Mesíka nie je podoprená ani žiadnou skúsenosťou, ani žiadnymi teoretickými základmi.

To, čo zažili staroveké civilizácie tak môže byť len slabým odvarom spoločenským zmien, ktoré nás čakajú. Ako vo svojom chmúrnom scenári zmeny klímy podotkol odborník na medzinárodnú bezpečnosť Leon Fuerth, “veľké nepredvítateľné udalosti v globálnom životnom prostredí prinesú veľké nepredvídateľné udalosti v spoločnosti”. A to by nás malo trápiť, či už veríme alebo neveríme, že klímu dokáže meniť človek.

Iný, teplejší svet

Nárast globálnej teploty dneška súvisí s nárastom množstva oxidu uhličitého a metánu v ovzduší. Tie pôsobia ako deka položená na planétu a zohrievajú ju (viď predošlý článok). Z pohľadu dejín a budúcnosti človeka sú dnešné koncentrácie CO2 na úrovni viac než 407 čiastočiek na milión čímsi celkom mimo škálu.

Naša prevádzková koncentrácia CO2 sa totiž dosiaľ vždy pohybovala v rozmedzí 180 čiastočiek v dobách ľadových a 280 čiastočiek na milión na vrcholoch teplého medziľadového obdobia. Graficky to vyzerá takto:

Zdroj: Scripps Institution of Oceanography, preložené do českého jazyka

Čo to ale pre nás znamená v praxi? Aj pred viac než tromi miliónmi rokov bolo v atmosfére toľko uhlíka ako je v súčasnosti. Priemerná globálna teplota bola vtedy o dva-tri stupne vyššia než dnes (teda o tri-štyri stupne vyššia oproti predindustrálnej ére) a hladiny morí boli vyššie aj o 25 metrov.

Prejavy klimatickej zmeny cítiť už dnes: od najsevernejšieho mesta sveta, v ktorom je v zime aj o 10 stupňov teplejšie než by malo byť, cez súostrovia v Tichomorí, ktoré zalieva čoraz vyššia hladina morí až po Slovensko, ktoré v niektorých častiach pomaly, ale isto schne, inde zas prší viac. A ak budeme pokračovať vo vypúšťaní CO2 takým tempom ako v súčasnosti, musíme sa pripraviť na to, že na konci storočia bude leto v Bratislave podobne horúce ako leto v dnešnom Tripolise.

Výzvy pre človeka v kocke

  • Klíma sa mení veľmi rýchlo, príroda ani ľudské spoločnosti sa jej tempu nestíhajú prispôsobiť bez vážnych sociálnych, ekonomických, politických aj geopolitických dopadov.
  • Ľudí je na planéte bezmála 7,6 miliardy, náš počet stále rastie, zároveň svet pretkali pomerne neprestupné hraničné čiary. Kým v minulosti sa ľudia mali pred zmenami klímy kam posunúť, dnes je to omnoho náročnejšie. Vhodné miesta sú obsadené a ktoré aj nie, sú uzavierané hranicami. To ale neznamená, že k migračným tlakom nedochádza a dochádzať nebude. Napokon, ani Akaďanom kedysi múr nestačil.
  • Príčiny nárastu globálnej teploty majú dlhodobé účinky - polčas rozpadu CO2 v ovzduší sa počíta v stovkách, metánu v desiatkach rokov. Aj keby sme v tomto momente uťali ďalšie emisie, tie, ktoré sme už vypustili, budú na vývoj teplôt a klímy vplývať ešte veľmi dlho a potenciálne sa ich vplyv ešte rozvinie. Riešením by mohlo byť CO2 z atmosféry odsať, to sa však prinajmenšom zatiaľ javí byť veľmi energeticky náročné.
  • Extrémnejšie prejavy počasia naprieč planétou - silnejšie búrky, prudšie prívalové dažde, dlhodobejšie a silnejšie suchá, viac a ničivejších požiarov aj záplav. V neposlednom rade aj častejšie vlny tepla, s ktorými sa stretávame čoraz viac aj u nás - ukazuje to tento diagram. A na planéte máme aj obývané časti sveta, kde je už dnes miestami tak teplo, že to nie je zlučiteľné so životom.
  • Rastúca hladina morí, ohrozenie prímorských oblastí a obzvlášť husto obývaných a úrodných delt riek ako je Níl, Indus či Mekong s vysokým potenciálom pre migráciu. V spojení so silnejšími búrkami, respektíve extrémnejšími prejavmi počasia to spôsobuje, že niektoré oblasti budú častejšie a viac zatápané a postupne prakticky neobývateľné. Mnohé ostrovné krajiny trpia týmto problémom už dnes.
  • Ohrozená základná potravinová bezpečnosť - na určitých miestach planéty síce potenciálne vznikne priestor k pestovaniu plodín - v Kanade či Rusku, na väčších plochách s aktuálne viac ľuďmi sa však stráca. Rastúca teplota zároveň celkovo zníži plodnosť hlavných plodín. Napríklad ryža má v mnohých krajinách, ktoré od nej závisia, na mále už dnes - podľa staršieho výskumu univerzity v Readingu stačí, aby teplota počas kvitnutia vystúpila na hodinu na 35 stupňov Celzia a vyššie a veľká časť rastlín príde o semená. Mnohé krajiny, ktoré pestujú ryžu, pritom dnes nie sú od tejto hranice ďaleko. To sa týka aj iných plodín, odvetví a regiónov. Riešením môžu byť nové hybridy či geneticky modifikované organizmy, v prípade mäsa aj mäso pestované v laboratóriách. Horšia potravinová bezpečnosť vedie k sociálnym pnutiam a potenciálne zhoršenej bezpečnosti.
  • Bezpečnostné otázky - klimatická zmena je už dnes armádnymi veleniami mnohých krajín považovaná za top riziko pre ich bezpečnosť, mnohí experti považujú zmenu klímy za významný stresor, ktorý v mnohých prípadoch vedie k terorizmu - napríklad v Nigérii. Podľa iných vedcov zas zmena klímy v konečnom dôsledku viedla k rozdúchaniu konfliktu v Sýrii. A predtým cez nárast cien potravín a následné sociálne nepokoje spustila arabskú jar.
  • Ľudstvu sa dlho celkom darilo znižovať počet ľudí trpiacich hladom, v minulom roku však ich počet po rokoch poklesu stúpol - podľa OSN za to môžu konflikty a zmena klímy. S hladom zároveň v začarovanom kruhu narastá ďalšie riziko konfliktov a rastie aj počet ľudí odhodlaných migrovať.

Článok vznikol v spolupráci s Platformou mimovládnych rozvojových organizácií v rámci európskeho projektu Európsky rok rozvoja 2015: Médiá a rozvoj. Prezentované názory nemusia byť v súlade s názormi Európskej komisie.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.