Sanfranciský startup Memphis Meats predstavil minulý týždeň prvé kuracie kúsky vypestované v laboratóriu. Nejde pritom o genetickú modifikáciu, len o laboratórnu reprodukciu buniek získaných prirodzenou cestou. Informoval o tom portál Wall Street Journal.
Podľa portálu pozvala firma Memphis Meats na ochutnávku do jej kuchyne niekoľko odborníkov-degustátorov. Tí podľa predstaviteľov startupu prehlásili, že “stripsy” (u nás známe skôr ako kuracie kúsky) chutili presne ako kura. No firma nezostala len pri nich a expertom pripravila aj exkluzívnejšiu kačku na pomarančoch.
“Je vzrušujúce predstaviť prvé kuracie a kačacie mäso, ktoré si nevyžadovalo chov zvierat,” vysvetľuje v tlačovej správe spoločnosti jej šéf Uma Valeti. Podľa vyjadrení spoločnosti už momentálne majú v reportoári okrem kuracieho a kačacieho mäsa aj vypestovanú hovädzinu.
Žiadne ich mäso však zatiaľ nie je určené na predaj. V tejto chvíli totiž stále ide len o vývojové štádium konceptu a jednotlivé jedlá vyjdú v porovnaní s klasickým mäsom príliš draho. No firma aktívne pracuje na znížení nákladov a podľa jej vyjadrenia chce priniesť vlastné výrobky na trh už v roku 2021.
Širší trend v boji proti zmene klímy
Memphis Meats nie je jediná firma, ktorá sa vybrala smerom, ktorý je podľa mnohých odborníkov spôsobom, ako bojovať proti postupujúcej zmene klímy a devastácii životného prostredia. Nedá sa totiž predpokladať, že sa ľudstvo vzdá konzumácie mäsa v prospech pomerne abstraktného životného prostredia.
Vôbec prvý hamburger s vypestovaným hovädzím mohli novinári ochutnať už v roku 2013 v Londýne, kde ho predstavil Mark Post, výskumník z Maastrichskej univerzity v Holandsku. Aktuálne sa však zdá, že najďalej vo vývoji je práve firma Memphis Meats.
Vedci sa zhodujú, že produkcia mäsa a jej neustály rast veľmi negatívne vplývajú na planétu Zem. Produkcia potravín ako celok vytvára až štvrtinu všetkých emisií skleníkových plynov. Tie podľa výraznej väčšiny relevantnej vedeckej obce spôsobujú a urýchľujú globálne otepľovanie a klimatickú zmenu.
V prípade potravín pritom ide najmä o emisie spojené s chovom dobytka a iných zvierat. Objem týchto emisií sa zároveň zvyšuje spolu s nárastom počtu bohatších ľudí. Čím sme bohatší, tým totiž máme väčšiu chuť a možnosť konzumovať viac takých potravín, ako je práve mäso. Predpokladá sa, že trend spotreby živočíšnych produktov bude ďalej narastať a do roku 2050 sa zvýši až o 75 percent.
Ak si to pre ilustráciu ukážeme v číslach, stačí si uvedomiť, že každých 18 sekúnd zmizne kvôli chovu dobytka jeden hektár lesa. A len na produkciu hovädzieho spotrebujeme až osem percent vody na svete, nehovoriac o tom, že je toto odvetvie zároveň aj najväčším znečisťovateľom vody a pôdy spomedzi všetkých. A tomu by chceli novovznikajúce firmy, ako je Memphis Meats, do budúcna zabrániť.
Bez zabíjania
Firma tvrdí, že dokáže produkovať mäso bez zaberania pôdy, využívania obrovského množstva vody a predovšetkým bez zabíjania. Avšak, ako podotýka článok na portáli Quartz, v úplnom počiatku rastu mäsa je stále potrebné tzv. fetálne sérum z nenarodených kureniec, resp. teliat, ktoré rast naštartuje.
Firma si tento nedostatok procesu uvedomuje. Na svoju obranu vysvetľuje, že s každým novým kolom sa jej darí množstvo séra znižovať a postupne by ho jej odborníci chceli z procesu celkom vylúčiť. Aj napriek tomu však už dnes ide o riešenie potenciálne priateľskejšie k životnému prostrediu než klasický priemyselný chov dobytka, s výrazne nižšou potrebou zabíjania.
Najväčšou prekážkou tak zostáva vysoká cena. Necelého polkilogramu kuracieho dnes vyjde na 9-tisíc dolárov. Optimisticky však vyznieva skutočnosť, že pred rokom, kedy firma predstavila hovädzie guľky, to ešte bolo 18-tisíc. A cena spomínaného hamburgera Marka Posta sa v roku 2013 počítala v státisícoch eur.
Sekcia Globálne vznikla v rámci projektu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.
