Nie je to tak dávno, čo svet vo veľkom riešil, či cigarety spôsobujú rakovinu. Proti mnohým vedeckým výskumom vtedy stála masívna kampaň, ktorá spochybňovala prepojenie medzi fajčením a vznikom rakoviny pľúc. Dnes už o škodlivých vplyvoch tabakových výrobkov (takmer) nikto nepochybuje. Čo to však má spoločné so zmenou klímy? Napodiv veľmi veľa.
Za rozsiahlou kampaňou, ktorej cieľom bolo zasiať pochybnosti o vplyve tabaku na naše zdravie, vtedy stáli okrem iných aj Tobacco Institute (akciová spoločnosť s vedecky znejúcim názvom, avšak zriadená veľkými tabakovými koncernmi) či Heartland Institute (konzervatívna libertariánska lobistická organizácia).
Prvá z nich zanikla po tom, ako americké súdy prisúdili obetiam tabakového priemyslu miliardy dolárov od producentov cigariet. Heartland Institute však funguje dodnes. A na novom ihrisku pokračuje v tom, čo robil predtým - v profesionálnom spochybňovaní vedeckých poznatkov. No tentokrát v otázkach globálneho otepľovania a zmeny klímy.
Kto je za tým tentokrát?
Aj v tomto prípade nájdeme podobnú schému, akú sme mohli vidieť pri diskusii o tabaku. Jedným zo sponzorov Heartlandovho inštitútu bola (a podľa niektorých zdrojov stále je) aj najväčšia ropná spoločnosť na svete - Exxon Mobil.
Ropný gigant ponúkal pred desaťročím tisíce dolárov za každý odborne pôsobiaci text, ktorý dezinterpretuje závery vedcov o zmene klímy a globálnom otepľovaní. Na nekalé praktiky firmy však neupozornili médiá či polícia, ale celkom bezprecedentne jedna z najrešpektovanejších vedeckých inštitúcií na planéte - britská Kráľovská spoločnosť.
Tá v roku 2006 listom požiadala vedenie Exxon Mobil, aby zastavilo šírenie “veľmi zavádzajúcich” a “nepresných” informácií, “nekonzistentných” s tým, čo o klimatickej zmene akceptuje vedecká komunita - naskenovanú korešpondenciu medzi ropným koncernom a top vedeckou inštitúciou si môžete prečítať v tomto odkaze.
Iba v roku 2005 tak firma podľa prieskumu Kráľovskej spoločnosti rozdistribuovala rôznym skupinám len v USA 2,9 milióna dolárov s cieľom chrliť pseudoštúdie, ktoré „otvoreným popieraním dôkazov dezinterpretujú dôkazy, že hnacím motorom zmeny klímy sú skleníkové plyny, či preháňaním miery a významu neurčitosti poznatkov klimatických vied, alebo šírením zavádzajúcich predstáv o potenciálnych dôsledkoch človekom spôsobenej zmeny klímy,“ píše sa v liste britských vedcov.
Svet sa stavia zmene klímy
Extrémne prejavy počasia, ktoré prichádzajú vo forme čoraz častejších a dlhších extrémnych horúčav, ale aj mrazov (napríklad mongolský “dzud”, ktorý sa už neobjavuje v priemere každých desať, ale každé štyri roky), súch, no i dažďov, intenzívnejších hurikánov či záplav, už pritom zďaleka nie sú len exotickou zápletkou katastrofických sci-fi filmov.
Tieto prírodné javy sa čoraz častejšie objavujú v denných správach a slúžia ako ilustrácie dôsledkov globálneho otepľovania a faktu, že jeho dopady neprídu o 50 či 100 rokov, ale v rôznej intenzite ich pociťujeme už dnes.
Podľa Medzivládneho panelu pre zmenu klímy, ktorý pod záštitou Svetovej meteorologickej organizácie a Programu OSN pre životné prostredie pravidelne vydáva publikácie zhromažďujúce a hodnotiace najnovšie vedecké poznatky, približne 97 percent vedeckých štúdií tvrdí, že za drvivú väčšinu globálneho otepľovania za posledné storočie je zodpovedný človek.
Nejde pritom o anketu medzi vedcami, alebo o vyjadrenie ich názorov. Ide o výsledky metaštúdie, ktorá sa pozrela na 12-tisíc recenzovaných a v rôznych odborných časopisoch publikovaných štúdií zameraných na zmenu klímy z rôznych perspektív. Všetky tieto štúdie pritom prešli peer review procesom - boli teda kontrolované a posúdené inými odborníkmi, ktorých hlavným cieľom je nájsť prípadné vedecké nedostatky ešte predtým, ako idú štúdie “do tlače”.
80 národných akadémií vied a množstvo renomovaných vedeckých inštitúcií podporuje toto stanovisko. Miera vedeckého konsenzu je podľa viacerých ďalších štúdií a metaštúdií dokonca vyššia. Skupina vedcov si nedávno dala námahu a skúsila otestovať tie zvyšné tri percentá štúdií - prišli na to, že prakticky všetky majú závažné metodologické nedostatky a ich výsledky sú teda chybné.
No aj keď sa toľko výsledkov vedeckých štúdií zhoduje na fakte, že za zmenu klímy môže dominantne človek, medzi klimaskeptikmi sa aj tie tri percentá prezentujú ako “dôkaz” toho, že vedci nemajú jednotný názor. “Ak ľuďom poviete, že všetci vedci sa na niečom zhodli, väčšina ľudí pravdepodobne uverí vedeckému konsenzu. No ak sa vám podarí presvedčiť ľudí, že vedci navzájom nesúhlasia, ľudia začnú počúvať svoje inštinkty, pretože veda sa zdá byť ´nejasná´,” povedal v rozhovore pre HN šéf pracovnej skupiny pre globálne environmentálne zmeny v UNESCO John Crowley. Presne toto podľa neho v minulosti spravili tabakové koncerny - minuli veľké množstvá peňazí na rozšírenie mylného dojmu, že veda bola nerozhodná.
A to isté sa dnes deje aj pri diskusii o klimatickej zmene. “V prípade zmeny klímy bolo jedným z cieľov kampane vytvoriť vo verejnej mienke dojem, že keď vedecká komunita hovorí o ´nejasnosti´, myslia tým, že niečo nevedia. A táto snaha bola úspešná.” dodal Crowley.
Vedecká komunita v tom však má jasno – globálne otepľovanie sa deje a jeho dominantnou príčinou je ľudská činnosť. Napriek tomu však stále počuť aj hlasy, ktoré tvrdia opak. Hlasy, ktoré len nedávno dostali významnú vzpruhu v postave amerického prezidenta Donalda Trumpa a jeho hlasitého odstúpenia Spojených štátov amerických od Parížskej klimatickej dohody.
Takzvaní „klimaskeptici“ sa objavujú tak medzi bežnou populáciou, ako aj medzi osobnosťami či politikmi. Odkiaľ sa vzali, čo chcú dosiahnuť a na čom sú postavené ich argumenty?
Problém sliepky a vajca alebo mačky vo vreci?
Klimaskepsa, teda spochybňovanie, prípadne úplné popieranie existencie klimatickej zmeny a jej príčin, má viacero foriem. Niektorí odmietajú, že by ku globálnemu otepľovaniu vôbec dochádzalo, iní nesúhlasia s tvrdením, že zaň môže človek. Tieto názory - lebo ide o názory - však protirečia všeobecnému vedeckému konsenzu, takže im vo vedeckom svete nezvykne byť prikladaná skutočná váha. No v médiách či politike svoju váhu majú.
Napríklad médiá v snahe o objektivitu dávajú priestor aj respondentom, ktorí šíria o téme dezinformácie. Britská BBC nedávno zverejnila oficiálne ospravedlnenie verejnosti po vlne kritiky, ktorú vyvolal rozhovor s britským konzervatívcom Nigelom Lawsonom. Politik známy svojim klimaskeptickým postojom totiž v rádiu prezentoval okato a overiteľne nepravdivé tvrdenia - napríklad že Medzivládny panel OSN pre zmenu klímy potvrdil, že nebol zaznamenaný nárast extrémnych prejavov počasia - čo overiteľne neurobil, alebo to, že globálna teplota v poslednej dekáde nevzrástla, čo sa dá vidieť tu či tu.
BBC sa sprvu odvolávala na nutnosť poskytovať nestranný priestor aj nesúhlasným názorom, no neskôr sa po paľbe kritiky od verejnosti aj iných médií verejne priznala, že rozhovor neprebehol nestranne. Šlo o prípad tzv. falošnej rovnováhy, mediálneho skreslenia, ktoré dáva na roveň viaceré pohľady neraz aj veľmi rozdielnej informačnej hodnoty.
Nejde však o ojedinelý prípad. Konzervatívnym verejnoprávnym aj súkromným médiám z celého sveta, ako napríklad Daily Mail, Telegraph, Australian, alebo Wall Street Journal bolo v minulosti vyčítané, že nepomerne veľa priestoru venujú zviditeľňovaniu hlasov „troch percent“ klimaskeptických vedcov, prípadne nevedeckých klimaskeptikov na úkor výraznej väčšej časti vedcov, ktorí sa na príčinách zmeny klímy zhodnú.
Ďalším prípadom, kde sa aj nevedecké prístupy uživia, je politika. Zaujímavý príklad pritom len nedávno predviedol ruský prezident Vladimír Putin. Na Arktickom fóre v Archangeľsku v marci 2017 (prepis panelovej diskusie) sa pri odmietaní vplyvu človeka na klímu odvolával na fotografickú pamäť neidentifikovateľného rakúskeho výskumníka “Dr. Mayera”, ktorý mal niekedy v 30. rokoch navštíviť arktické súostrovie Zem Františka Jozefa.
Súostrovie mal potom o dvadsať rokov navštíviť aj “budúci taliansky kráľ”, urobiť tam pár fotiek a neskôr ich ukázať výskumníkovi. Ten mal na ich základe a na základe svojej fenomenálnej pamäte usúdiť, že “je tam tých ľadovcov menej”.
Doktora Mayera a jeho expedíciu sa nepodarilo dohľadať, “fotografická pamäť” nie je vedecká metóda a taliansky kráľ definitívne dokraľoval v roku 1946.
Fakty vs. názory?
Ako kedysi trefne poznamenal Daniel Patrick Moynihan, niekdajší demokratický senátor z USA, máme právo na svoj názor, nemáme však právo na svoje fakty. Napriek tomu je ľudí, ktorí odmietajú vplyv človeka na klímu, veľmi veľa - aj na vplyvných pozíciách.
Do tejto skupiny môžeme zaradiť napríklad terajšieho amerického prezidenta Donalda Trumpa či niekdajšieho českého prezidenta Václava Klausa. Platí pritom zaujímavá premisa, ktorú ilustruje nasledovný graf - čím sa respondent menej vyzná do problematiky, tým viac klimaskepticizmu prejavuje.
Václav Klaus napríklad nemá žiadne prírodovedné vzdelanie a jeho profesúra z ekonómie či jeho politické angažmá z neho autoritu na tomto poli nerobia. Jeho názory tak viac než vedu a vedecké poznatky odzrkadľujú jeho politické názory a svetonázor.
Ďalšiu kategóriu tvoria skutoční skeptici, ba priam klimatickí pesimisti. Títo ľudia pripúšťajú, že k zmene klímy dochádza vplyvom človeka a že je tento vývoj nebezpečný, no zároveň tvrdia, že proces je nezvratný a snaha zastaviť ho zbytočná. Dôvody sú pritom najmä politické – pokiaľ si „veľkí hráči“ zachovajú ľahostajný prístup, ani snaha všetkých menších dohromady klimatickú katastrofu nezvráti.
Tretia skupina klimaskeptikov sa stavia k téme globálneho otepľovania z ekonomického hľadiska. Kriticky prehodnocujú klimatické scenáre a pýtajú sa, či nás šetrenie, znižovanie emisií a inovácie nestojí viac, než je cena za oteplenie podnebia o pár stupňov. Ekonomické modely však naznačujú, že globálne otepľovanie bude mať na svetové trhy negatívne dopady a zároveň nesie významné sociálne a geopolitické riziká.
Zaujímavosťou je, že v Amerike aj na Slovensku existenciu zmeny klímy či vplyvu človeka na ňu častejšie odmietajú ľudia, ktorí veria v konšpiračné teórie (tí však odmietajú prakticky všetky vedecké fakty, nielen tie o zodpovednosti človeka za zmenu klímy), ale aj konzervatívci a priaznivci voľného trhu a silných individuálnych slobôd. To naznačuje, že za týmito postojmi sa skôr než vedecké poznatky skrývajú svetonázory odporcov.
Späť k tabaku
Príbeh Heartlandovho inštitútu a jeho niekdajšieho napojenia na tabakový priemysel a súčasného napojenia na ropný priemysel z úvodu tohto článku je ilustráciou toho, kde sa dnes nachádza diskusia o zmene klímy.
O klimatickej zmene sa totiž čoraz viac diskutuje nielen na odbornej pôde medzi klimatológmi a vedcami ďalších disciplín zaoberajúcich sa klímou, ale aj medzi politikmi, médiami, záujmovými skupinami či dokonca laikmi, ktorí diskusiu vedome či nevedome posúvajú ďaleko od podstaty.
Veda a vedecké poznatky sa tak ocitajú na vedľajšej koľaji a do popredia sa dostávajú skôr politické otázky spojené s riešením či neriešením klimatickej zmeny, popretkávané záujmami vplyvných hráčov akými boli kedysi tabakové koncerny.
Článok vznikol v spolupráci s Platformou mimovládnych rozvojových organizácií v rámci európskeho projektu Európsky rok rozvoja 2015: Médiá a rozvoj. Prezentované názory nemusia byť v súlade s názormi Európskej komisie.
Sekcia Globálne vznikla v rámci projektu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.
