Deň pred začiatkom vianočných sviatkov schválil francúzsky parlament a Senát nový protiteroristický zákon. Legislatíva zavádza v krajine sprísnenú kontrolu verejných priestorov videokamerami. Príslušné orgány budú môcť inštalovať kamery aj v blízkosti mešít podozrivých z fundamentalistických tendencií. V súčasnosti boli pod videodohľadom len synagógy zo strachu pred útokmi a niektoré vzácne kostoly a katedrály.
Majitelia internetových kaviarní budú musieť archivovať všetky stránky prezerané ich klientmi a vydať ich v prípade potreby úradom. Legislatíva tak kopíruje európske opatrenia, ktoré v decembri schválil Európsky parlament. Touroperátori a cestovné kancelárie budú musieť oznamovať polícii cestujúcich do podozrivých krajín ako Irak, Afganistan alebo Pakistan. Vyšetrovacia väzba sa predĺži na šesť dní a ľudia podozriví z príprav teroristických útokov môžu v prípade, že majú nefrancúzsky pôvod, stratiť francúzsku národnosť. Minister vnútra Nicolas Sarkozy predstavil zákon poslancom v príhovore o "globálnom džiháde". Nový zákon podľa neho nie je "bojom proti islamu, ale proti skupinám a organizáciám, ktoré z islamu odstránili jeho humánny rozmer".
Príprava na vojnu
Sarkozy vyhlásil v Bourbonskom paláci vojnu "skupinám usadeným v zahraničí, ale aj osobám, ktoré žijú u nás". Francúzi sa musia pripraviť na vojnu, ktorá bude podľa ministra dlhá. Krajina prijala za posledných desať rokov osem textov o boji proti terorizmu. Robert Badinter, socialistický senátor a bývalý minister spravodlivosti, počas rozpravy v Senáte pripomenul, že "demokracia existuje iba vtedy, keď sa rešpektujú slobody". Socialistická opozícia v hlasovaní text v parlamente nepodporila a jej senátori sa obrátili so sťažnosťou na ústavný súd. "Nie je v súlade so zásadami právneho štátu, aby administratíva mohla bez akéhokoľvek právneho rozhodnutia, bez kontroly sudcov a bez existencie vyšetrovania začať kontrolovať slobodný pohyb osôb. Najväčším víťazstvom teroristov bude, ak nás prinútia vzdať sa právneho štátu," povedal Jean-Pierre Sueur, socialistický senátor v rozprave.
Napätá situácia
Hlasovanie o zákone prichádza v čase, keď je Francúzsko podľa najnovších správ tajných služieb vystavené "mimoriadne zvýšenému nebezpečenstvu útokov". Vyšetrovatelia a sudcovia sa venujú v súčasnosti viac ako 50 osobám podozrivým zo zhromažďovania financií a zbraní. Obavy vyvolávajú aj správy o tom, že alžírska salafistická skupina pre kázeň a boj (GSPC) sa nedávno prihlásila k medzinárodnému džihádu a nadviazala operačné kontakty s marockými a tuniskými skupinami. Nový emir GSPC Abdelmalek Droukdal pred dvomi mesiacmi označil Francúzsko za "prvého nepriateľa islamu". Úrady znepokojuje aj nedávno preukázané spojenie medzi radikálnym islamom a banditizmom. Počas zatýkania skupiny Ousaniho Šerifiho v polovici decembra polícia identifikovala väčšinu z 25 zaistených osôb ako bývalých "obyčajných kriminálnikov", ktorí sa vo väzeniach obrátili na radikálny islam a mali na starosti získavanie financií a zbraní. Nedávno zverejnená správa národného koordinátora pre boj proti terorizmu si všíma, že "vnímanie Francúzska v zahraničných kruhoch islamistov sa zhoršilo". Ako príklad uvádza čoraz viditeľnejšiu prítomnosť francúzskych jednotiek v Afganistane, kde pod amerických velením bojujú proti zvyškom Talibanu. Paríž sa stal predmetom kritiky aj po tom, ako spolu so Spojenými štátmi predniesol návrh rezolúcie OSN proti Sýrii.
Varovanie špecialistov
Protiteroristické analytické oddelenia ministra Sarkozyho pred Vianocami varovali pred zavádzaním "preventívnej neutralizácie osôb". Nový zákon umožňuje príslušným orgánom zasiahnuť proti podozrivým osobám skôr, ako sa dopustia trestného činu. Od roku 2002 narástol počet ľudí v cele predbežného vyšetrovania z 58 na 170 v roku 2005. Zatiaľ čo pred prijatím tvrdých opatrení varujú tajné služby, v Európe silnejú hlasy, ktoré vyjadrujú obavy zo série podobných opatrení prijatých v EÚ. Belgicko, Veľká Británia a najnovšie celá EÚ pritvrdili protiteroristickú agendu. Spravodajca Európskeho parlamentu Alexandro Alvaro v decembri počas hlasovania uviedol, že nová európska legislatíva "ohrozí súkromný život Európanov". Na podnet Británie budú telekomunikačné spoločnosti povinné archivovať všetky elektronické údaje, telefonáty, SMS správy alebo e-maily až 24 mesiacov.