Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
21.07.2018, 07:00

Nevhodné pre pesimistov: Päť dôvodov, ktoré vás presvedčia, že svet nemieri do záhuby

Veľká séria textov a grafov, ktoré ukazujú, že ľudstvo sa ocitá vo svojej najprosperujúcejšej ére, ale...

Nevhodné pre pesimistov: Päť dôvodov, ktoré vás presvedčia, že svet nemieri do záhuby
Zdroj: Free4kwallpaper

Podnikateľ a finančník Nathan Mayer Rothschild bol najbohatším mužom na svete, keď v roku 1836 nečakane zomrel. Umrel na infekciu, ktorá sa dnes dá bežne liečiť antibiotikami, opisujú autori projektu Oxfordskej univerzity s názvom Our World in Data.

V čase, keď Rothschild žil, bol pre väčšinu ľudstva bežný život z ruky do úst”, ľudia bežne trpeli nedostatkom, biedou, podvýživou aj v Európe či Severnej Amerike teda na kontinentoch, ktoré sa neskôr stali najbohatšími územiami planéty. Podľa Our World in Data ešte v roku 1800 žilo v extrémnej chudobe 85 až 95 percent populácie alebo 60 miliónov nežilo v absolútnej biede, no miliarda ľudí áno.

Ešte v roku 1800 žilo v extrémnej chudobe 85 až 95 percent populácie – alebo 60 miliónov nežilo v absolútnej biede, no miliarda ľudí áno.

A ako ukazuje príklad Rothschilda, aj všetky peniaze sveta by vám boli pred dvoma stovkami rokov nanič, keď ste si za ne nemohli kúpiť liek, ktorý dnes stojí pár eur a má k nemu prístup väčšina ľudstva.

Dovoľme si preto tu na tomto mieste trochu optimizmu. Inšpirovaní projektom Our World in Data, z ktorého tento článok vychádza, vás prevedieme novodobými dejinami a ukážeme si, ako sa svet extrémne zmenil a zbohatol, ako sa zlepšil život ľudstva ako celku.

Od priemyselnej revolúcie po dnešok. Od parného stroja, cez železnice, elektrinu, automobily, IT po robotiku. Ľudstvo ako celok a s ohľadom na našu minulosť píše úspešný príbeh. Aj keď netreba zabúdať, že stále platí to, že z tohto úspechu neprofitujú všetci rovnako a neraz pritom trpí životné prostredie, ktoré sa môže stať katom civilizácie, ako ju poznáme.

1. Ľudia žijú dlhšie

Ešte v roku 1960 sa ľudia na Zemi v priemere dožívali necelých 53 rokov. V roku 2016 to už bolo viac ako 72. Ešte zaujímavejšie vyzerajú dáta, keď nazrieme ešte hlbšie do minulosti.

V porovnaní s rokom 1800 vzrástla očakávaná dĺžka dožitia 50-ročného človeka vo svete o dodatočných 33 rokov.

V roku 1800 sa ľudstvo v priemere dožívalo 29 rokov. Samozrejme, to číslo je také nízke kvôli tomu, že do priemernej dĺžky dožitia je započítaná aj detská úmrtnosť. No čo sa stane, ak z dát odrátame úmrtnosť detí do päť rokov, ktorá skresľuje čísla? Aj vtedy je trend rovnaký ľudia žijú dlhšie. Our World in Data uvádza, že v porovnaní s rokom 1800 vzrástla očakávaná dĺžka dožitia 50-ročného človeka vo svete o dodatočných 33 rokov.

Mapa zobrazujúca vývoj predpokladaného dožitia od roku 1543 po rok 2013

2. Umiera menej detí

Tento graf úzko súvisí s predošlými grafmi. Ešte v 19. storočí umieralo v Nemecku každé druhé dieťa, konštatuje Max Roser, spoluator projektu Our World in Data. A celosvetovo boli čísla podobné. Dnes je detská úmrtnosť vo vyspelých krajinách nižšia ako pol percenta. A na celom svete sa podarilo úmrtnosť detí do päť rokov skresať približne na štyri percentá.

Najhoršie čísla pritom očakávateľne nájdeme v najchudobnejších krajinách subsaharskej Afriky. Južný Sudán, Niger, Nigéria, Demokratická republika Kongo. Tam všade umiera do piatich narodenín zhruba každé desiate dieťa. Platí pritom, že spolu so znižovaním detskej úmrtnosti, majú ženy menej detí majú vyššiu istotu, že prežijú.

Mapa zobrazujúca vývoj detskej úmrtnosti – t.j. koľko % detí umieralo pred dovŕšením piatich rokov života.

3. Sme vzdelanejší

Nie je to tak dávno, keď absolútna väčšina z nás nevedela ani čítať a písať. Vzdelanie bolo dokonca považované za zbytočné a len za akúsi výsadu či kratochvíľu bohatých či duchovenstva. A o vzdelávaní žien ak teda neboli učiteľkami (to sa mužom robiť veľmi nežiadalo) tiež nemohlo byť ani reči. Len o čosi vyše dve storočia, v historickom vyjadrení o zlomok našej existencie neskôr, sa pomer obrátil a prakticky rovnaká väčšina z nás (a zvlášť mladá generácia) už gramotná je. A zvyšuje si tak šance na rozvoj svojho potenciálu.

Samozrejme, sú časti sveta, kde situácia nie je ružová, ale počet ľudí, ktorí sa nenaučili či nenaučia čítať, písať či počítať sa znižuje aj tam. Na grafoch vidíme, že negramotnosť chlapcov aj dievčat od 80-tych rokov klesá početne aj percentuálne a vzhľadom k tomu, že v 80-tych rokoch už bolo de facto 100 percent mladých v tzv. rozvinutých krajinách gramotných, tento pokles sa týka predovšetkým krajín globálneho Juhu.

4. Sme bohatší

Pomer ľudí, ktorí žijú v absolútnej chudobe k tým, ktorí v nej nežijú, sa prepadol z 9 k 1 na 1 k 9.

Svet za posledných pár storočí extrémne zbohatol. A hoci rozdelenie tohto bohatstva naprieč planétou nie je vždy fér mnohí sa narodíme do blahobytu, iní do biedy a rozdiely medzi úrovňou života sú miestami priepastné (rozdiely medzi nami a povedzme Rakúšanmi sú oproti nim len minimálne) celkovo sme čoraz bohatší a ďalej bohatneme. Prejavuje sa to napríklad aj prepadom pomeru ľudí, ktorí žijú v absolútnej chudobe k tým, ktorí v nej nežijú (z 9 k 1 na 1 k 9), ale aj mäkšími ukazovateľmi akými je rast vzdelanosti, čoraz dlhší život či klesajúca detská úmrtnosť.

Grafy ukazujú rast hrubého domáceho produktu na hlavu za posledných viac než dvetisíc rokov, pričom výpočet zohľadňuje vtedajšie ceny v tej-ktorej časti sveta. Vidíme, že ekonomicky na obyvateľa rástla napríklad aj Afrika, hoci výrazne pomalšie než iné regióny (jej HDP na hlavu sa za 60 rokov zdvojnásobilo, zatiaľ čo vo východoeurópskych krajinách zpäťnásobilo).

Bohatstvo a jeho rast tak síce nie sú vo svete rozdelené rovnako a tobôž nie spravodlivo, no každopádne bohatneme všetci a neplatí, že bohatí bohatnú a chudobní chudobnejú, skôr bohatí bohatnú rýchlejšie a chudobní pomalšie (hoci ako zistíme v ďalších článkoch série v ďalších týždňoch, sú časti planéty, kde sa ľudia aj dnes prepadávajú do extrémnej chudoby, no celkovo je trend jasný).

5. Populačný rast sa spomaľuje

Hoci veľkosť a hustota populácie nemusí s chudobou súvisieť priamo, môže z viacerých perspektív komplikovať snahu o potlačenie extrémnej biedy. Zvlášť ak krajina ekonomicky nestíha na rýchlejší rast populácie. Ako však ukazujú grafy, rast populácie sa spomaľuje, globálne aj regionálne. Paradoxne pritom platí, že veľmi účinným a nenásilným nástrojom na spomalenie populačného rastu je bohatnutie spoločnosti a s tým previazaná emancipácia žien čím sa zároveň rieši aj chudoba. Je to taká win-win stratégiá.

Sekcia Globálne vznikla v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid. Článok vznikol v spolupráci s Platformou mimovládnych rozvojových organizácií.

Newsletter

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.