Tridsať rokov bol bohatý Kazachstan baštou pokoja a stability v Strednej Ázii. O to viac celý svet zaskočila intenzita protestov, ktoré dnes zmietajú tamojším autokratickým režimom. Okrem iného predstavujú zásadnú výzvu pre Rusko a odvádzajú jeho pozornosť od ukrajinského problému.

​Je to trochu irónia osudu. Keď si pozorne prezriete fotografie horiacich budov v centre Almaty a barikád okolo vládnych budov, môžete si všimnúť veľké nápisy oslavujúce tridsiate výročie nezávislosti, ktoré najbohatšia a najväčšia stredoázijská republika oslávila v polovici decembra.

Nepísaný pakt vypršal 

Kazachstan ju vyhlásil v roku 1991 ako posledný člen rozpadajúceho sa Sovietskeho zväzu a vkročil tak do dlhej éry politického obdobia, počas ktorého si vládca krajiny, bývalý komunistický predstaviteľ Nursultan Nazarbajev kupoval pokoj obyvateľstva výmenou za ekonomické istoty financované z rozsiahlych zásob fosílnych palív. 

Dramatické udalosti na samom začiatku nového roka však ukázali, že nepísaný pakt medzi vládnucou elitou a obyčajnými ľuďmi vypršal. „Preč so starčekom,“ skandovali zástupy rozhorčených Kazachov po celej devätnásťmiliónovej krajine, ktorá je veľká ako celá západná Európa.

To, čo začalo ako lokálny protest proti zdraženiu plynu, prekvapivo rýchlo prerástlo v politické nepokoje požadujúce odstránenie zahnívajúceho a skorumpovaného režimu.

„Ľudia boli voči režimu lojálni, kým videli, že s...