Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
14.12.2018, 19:55

Z Paríža 2015 Paríž 2018? Prechod na čistú energetiku sa zdá byť nedosiahnuteľný

Jednaniam v Poľsku chýbala urgentnosť, myslia si prítomní zástupcovia štátov.

Z Paríža 2015 Paríž 2018? Prechod na čistú energetiku sa zdá byť nedosiahnuteľný
Zdroj: Thomson Reuters Foundation

Zamedziť vypúšťaniu emisií, ktoré tvoria živnú pôdu pre klimatickú zmenu – o to sa pokúšame desaťročia a nefunguje to. A v ohrození sú nie len malé ostrovčeky, ale každá krajina na tohtoročnej klimatickej konferencii, odkázal včera bývalý prezident ostrovného štátu Maledivy Mohamen Nasheed účastníkom poľského klimatického samitu, ktorý sa dnes oficiálne skončil, no jednania sa predlžujú až do soboty.

„Množstvo uhlíkových emisií sa zväčšuje, zväčšuje a zväčšuje a zdá sa, že jediné, čo robíme my, je, že sa rozprávame, rozprávame a rozprávame. Tento zápas momentálne nevyhrávame,“ povedal Nasheed, ktorý na poľskom samite zastupuje Maledivy.

Na jednej strane pomalé tempo vyjednávaní a oneskorené snahy vlád a firiem zmeniť fungovanie spoločnosti, na druhej strane októbrová vedecká správa (tzv. „1,5-stupňová“) o tom, že svet má zhruba dvanásť rokov, aby túto zmenu presadil a poupratoval v energetike. Ak to nestihneme, čaká nás podľa správy katastrofický scenár.

Poľský klimatický samit trvá od 3. do 14. decembra. Jeho cieľom je prijať konkrétne pravidlá, aby svet zabránil ďalšiemu otepľovaniu našej planéty. Teplota Zeme má podľa októbrovej správy z dielne medzivládneho panelu OSN pre zmenu klímy (IPCC) v roku 2030 dosiahnuť 1,5 stupňa oproti dobe pred industrializáciou. Takéto číslo chcel svet dosiahnuť čo najneskôr, a udržať čo najnižšiu teplotu celé storočie. K vznikajúcemu dokumentu s konkrétnym „receptom“, ktorý má z poľského samitu vzísť, však malo viacero štátov pripomienky a ďalšie návrhy, jednania preto pokračujú aj cez víkend.  

Skúsnuť, nie premýšľať

Okrem iného napríklad to, že zásoby jedla a vody budú stále ubúdať, chudoba porastie a prírodné katastrofy budú prichádzať čoraz častejšie. „Pred 1,5-stupňovou správou sa niet kam schovať, nemôžeme strčiť hlavu do piesku a nechať to na iných,“ povedala Rachel Kyteová, výkonná riaditeľska medzinárodnej organizácie SEforALL (Udržateľná energia pre všetkých). Dodala, že vlády aj trh musia správu „skúsnuť“, nie „premýšľať o nej“. „Veľmi nám tu chýba nástojčivosť,“ povedala Kyteová pre nadáciu Thomson Reuters Foundation.

Ale urýchliť prechod na čistú energetiku a pripraviť zraniteľné komunity ľudí na krutejšie dopady zmeny klímy sa zdá byť z viacerých dôvodov nedosiahnuteľné. Príklad vidíme vo Francúzsku, kde zámer prezidenta Emmanuela Macrona navýšiť dane na naftu spustil masové protesty. Podľa expertov to „vykoľajilo“ vládnych predstaviteľov, ktorí pred tromi rokmi podpísali Parížsku klimatickú dohodu.

Parížsku klimatickú dohodu podpísali v roku 2015 všetky štáty sveta. Zhodli sa na tom, že chcú teplotu planéty udržať „výrazne pod“ dvomi stupňami Celzia až do konca storočia. Práve z klimatickej konferencie v Poľsku majú vzísť jasné pravidlá, ako to dosiahnuť.

„Prešli sme z Paríža 2015 do Paríža 2018. Tu na konferencii sa hovorí, že sme sa z Paríža 2018 naučili lekciu: uvaliť „uhlíkovú“ daň na elektrinu, teplo alebo plyn je veľmi zlý nápad, pre politika znamená politickú samovraždu,“ povedal Ottmar Edenhofer, klimatický ekonóm a jeden z riaditeľov Postupimského inštitútu pre skúmanie klimatických dopadov (PIFCIR) v Nemecku. Dodal, že je to absolútne nesprávne chápanie toho, čo sa vo Francúzsku deje. Podľa neho len daň bola zle premyslená a nezvládnutá. Globálne nízke ceny pohonných hmôt, masívne dotácie fosílnych palív a rastúce úrokové sadzby spôsobujú, že solárna a veterná energia je pridrahá. Boj s klimatickou zmenou sa tak spomaľuje.

Krajiny, ktoré chcú globálne otepľovanie držať na uzde, musia zaistiť, že zmeny príliš nezaťažia peňazenky. A musia zamedziť spoločenskej nerovnosti a budovať dôveru v štát, dodal Edenhofer.

Zdroj: Thomson Reuters Foundation/REUTERS/Kim Hong-Ji

Špinavý vzduch číslo jedna vo voľbách

A narastá aj znepokojenie nad znečistením ovzdušia. Ázijské krajiny, napríklad Južná Kórea či Čína, zdôrazňujú potrebu konať. V Južnej Kórei to napríklad bola „volebná téma číslo jeden“, povedal Frank Rijsberman, šéf Inštitútu Global Green Growth (GGGI), ktorý sa zameriava na zelenú ekonomiku a sídli v Soule. Kórejská vláda predtým príliš neriešila obnoviteľnú energiu, no rezonovanie u voličov ju viedlo k tomu, že sľúbila postupne prestať s uhlím. Tempo však podľa Rijsbermana bude pomerne pomalé.

Podľa Kyteovej zo SEforALL je globálnym problémom aj to, že stále existuje veľké množstvo národných aj nadnárodných bánk, ktoré ponúkajú zafinancovať uhoľné elektrárne – aj keď vedci opakujú, že s uhlím musíme čím skôr skončiť. Podľa nej by žiadnym spôsobom nemali vlády podporovať uhlie, ak ratifikovali Parížsku dohodu. 

Zároveň dodala, že aby sme prešli na čistú energetiku čo najrýchlejšie, pomôcť treba rozvojovým krajinám, aby obnoviteľná energia bola pre nich rovnako jednoduchou cestou ako uhoľné či iné fosílne elektrárne.

Na to však zatiaľ chýbajú veľkí investori, ktorí by čistejšiu energiu zadotovali. Problémom je nie len nedostatok peňazí na pokrytie spočiatku vysokých nákladov, ale aj málo kvalifikovaných ľudí, ktorí by rozumeli novým technológiám. Práve preto je podľa Kyteovej uhlie stále jednoduchšou voľbou.

Článok vznikol spracovaním pôvodného článku z dielne Thomson Reuters Foundation s explicitným súhlasom vedenia organizácie v rámci spolupráce na projekte Svet medzi riadkami. Sekcia Globálne vznikla v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid. 

Newsletter

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.