Generálny tajomník OSN António Guterres sa dnes vrátil na katovickú klimatickú konferenciu, aby vyzval účastníkov k dosiahnutiu konkrétnej dohody. Uviedla to dnes agentúra AP. Poľský klimatický samit má priniesť konkrétne pravidlá, aby sa planéta „neuvarila“ a aby sa zmiernili dopady klimatickej zmeny. Niektorí sa však obávajú, že samit skončí bez zhody na tom, ako majú tieto pravidlá vyzerať.
Konferencia trvá už od minulého týždňa, hneď na začiatku vyzval Guterres štáty k boju proti globálnemu otepľovaniu, ktoré je podľa neho najvážnejším problémom dnešnej doby. Medzitým prešla konferencia z technickej do politickej fázy a do jednania sa zapojili aj ministri. Aktivisti varujú pred hrozbou, že katovický samit stroskotá. Harjeet Singh zo spoločnosti ActionAid International uviedol, že situáciu komplikujú najmä USA, Austrália a Japonsko, zatiaľčo Európska únia „len pozoruje“.
„Nemôžeme si dovoliť stratiť ďalší z dvanástich rokov, ktoré nám ešte zostávajú,“ zdôraznila Vanessa Pérezová-Cireraová zo Svetového fondu na ochranu prírody (WWF). Naráža na októbrovú správu medzivládneho panelu OSN pre zmenu klímy (IPCC), podľa ktorého je cieľ Parížskej dohody – udržať teplotu planéty „výrazne pod“ dvomi stupňami Celzia oproti preindustriálnej dobe do konca tohto storočia – možné splniť len vtedy, ak svet urobí veľmi rýchle opatrenia, vrátane toho, že rapídne obmedzí spotrebu fosílnych palív.
Práve táto správa sa cez víkend na samite stala podnetom pre konflikt. USA, Rusko, Saudská Arábia a Kuvajt, jedni z najväčších producentov fosílnych palív na svete, nechceli report schváliť.
Bývalý podpredseda IPCC Jean-Pascal Ypersele uviedol, že nezáleží na tom, či štáty záverom správy veria. Vedecky je vec jasná. „Nikto, ani superveľmoci, nemôže vyjednávať s fyzikálnymi zákonmi,“ zdôraznil. A nalieha, aby bol 1,5-stupňový cieľ z Parížskej dohody uznaný v záverečnom texte z Katovíc. „Je to otázka prežitia značnej časti ľudstva a mnohých ďalších druhov,“ uzavrel.
Nemecká ministerka životného prostredia Svenja Schulzeová povedala, že Berlín sa zaviazal postupne prestať používať uhlie, avšak doposiaľ si nestanovil termín, kedy s ním skončí. V narážke na protesty vo Francúzsku proti zdražovaniu pohonných látok ministerka varovala pred vynúteným presadzovaním opatrení. Kvôli tomu by totiž vláda mohla prísť o podporu verejnosti „rýchlejšie, než vyhláskujete ‘ochrana klímy’ – a potom si ľudia navlečú žlté vesty.“
Hlavným cieľom 24. konferencie OSN o zmene klímy (COP24) je prijatie pravidiel, ktoré by Parížsku klimatickú dohodu z roku 2015 uviedli do praxe. Tou sa štáty z celého sveta zaviazali udržať teplotu Zeme na uzde – ideálne na teplote 1,5 stupňa, ku ktorému sa podľa IPCC správy dostaneme už o dvanásť rokov. A takéto číslo by sme chceli mať do konca storočia. V dnešnej dobe žijeme oproti dobe pred industrializáciou na planéte teplejšej o jeden stupeň.
Na konferencii sa tiež chudobné krajiny snažia dosiahnuť záruk na finančnú podporu, aby sa dokázali s klimatickou zmenou vyrovnať. Tretím cieľom je motivovať vlády k ambicióznejším záväzkom v nasledujúcich dvoch rokoch, aj keď bez presných čísiel. Samit potrvá do 14. decembra.
Sekcia Globálne vznikla v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.
