Ruské tlačové agentúry a médiá blízke Kremľu zatiaľ príliš nekomentujú odpovede Washingtonu na ruské požiadavky ohľadom zaistenia ruskej bezpečnosti a obmedzujú sa často len na konštatovanie, že Moskva nie je s reakciou americkej diplomacie spokojná.

Opozičné médiá však poukazujú na to, že prvá etapa tohtoročnej diplomatickej prestrelky medzi Moskvou, Washingtonom a Bruselom sa dá označiť do istej miery za výhru pre prezidenta Vladimira Putina, ktorý má voľné ruky na uskutočnenie niekoľkých scenárov a môže ťažiť z momentu napätia. Zámery ruského lídra, ktorého Západ podozrieva z prípravy invázie na Ukrajinu, ale podľa ruských komentátorov nie je ľahké odhadnúť.

​Podľa stredajšieho vyhlásenia šéfa americkej diplomacie Antonyho Blinkena dal Washington v odpovedi Moskve jasne najavo, že nemieni rokovať o ruskej požiadavke, aby sa jednotky NATO a zbrane stiahli z východu Európy a aby sa Západ zaručil, že sa Ukrajina nepripojí k NATO.

Moskva udáva program dňa

Moskva reagovala vyhlásením, že nedostala uspokojivú odpoveď na svoju hlavnú požiadavku, totiž zamedzenie rozširovania NATO smerom na východ. Kremeľský hovorca Dmitrij Peskov podľa agentúry TASS povedal, že Rusko potrebuje čas na analýzu.

"Kremeľ sa teraz nehľadiac na odpoveď NATO nachádza vo výhodnej pozícii, pretože má voľné ruky a môže prijímať tie či oné rozhodnutia. Ale aké nakoniec prijme, je zložitá otázka," povedal v rozhovore so stanicou Slobodná Európa odborník na medzinárodné vzťahy a bezpečnosť Pavel Luzin.

"Moskva si na zahraničnej scéne vydobyla, že teraz udáva program dňa. Vynútila si, aby s ňou USA hovorili, aby jej zodpovedali písomne ​​aj ústne, aby sa zúčastnili stretnutí v Ženeve, v Bruseli aj vo Viedni," zdôraznil Luzin.

"Ak by človek chcel a dal to správne do informačného kontextu, mohol by to dosť dobre označiť za veľkú výhru pre Rusko," zhoduje sa s ním autor komentára, ktorý priniesol denník Kommersant.

​Ruské vedenie si veľmi dobre uvedomovalo, že odpoveď Západu na jeho požiadavky ohľadom takzvaných bezpečnostných záruk bude zamietavá, a hlavnou otázkou je, aké ďalšie kroky má Moskva v pláne, myslí si autor analytického článku, ktorý zverejnila ruská verzia Deutsche Welle. Prípadná invázia v úplnom rozsahu na Ukrajinu podľa neho nie je príliš pravdepodobná, pretože následky by pre Moskvu boli ešte bolestivejšie ako pred ôsmimi rokmi, keď anektovala ukrajinský polostrov Krym, a to predovšetkým kvôli pravdepodobnej izolácii Ruska a samotného Putina na medzinárodnej scéne.

Ďalšie nástroje na vyvíjanie tlaku

Ako reálnejšie sa autorovi komentára javí, že sa Moskva rozhodne legalizovať prítomnosť ruských vojakov v dvoch separatistických republikách na Ukrajine ovládaných proruskými separatistami bez toho, aby tieto samozvané republiky musela formálne uznať. Tým by Putin získal ďalšie nástroje na vyvíjanie tlaku na Ukrajinu a nemusel by sa nutne obávať sankcií, pretože mnohí európski predstavitelia toto konanie nebudú vnímať ako inváziu.

Oficiálne dodávky zbraní do Luhanskej a Doneckej ľudovej republiky sú už na stole, pripomenul komentár Kommersantu, podľa ktorého by však formálne uznanie týchto území pre Rusko znamenali sankcie.

​Rusko by si mohlo tiež vyložiť odpoveď Washingtonu ako morálne ospravedlnenie pre kroky, ktorými v nedávnych týždňoch hrozili predstavitelia ruského ministerstva zahraničia, teda napríklad rozmiestňovanie zbraňových systémov, domnieva sa Luzin. V polovici januára námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Rjabkov v odpovedi na otázku ohľadom prípadného rozmiestnenia ruských rakiet na Kube a vo Venezuele v prípade stroskotania rozhovorov so Západom povedal, že nechce "nič potvrdzovať ani vylučovať".

Zatiaľ čo medzinárodné médiá sa sústreďujú predovšetkým na otázku, či má Rusko v pláne napadnúť Ukrajinu, alebo nie, ruské štátne média často ukazujú problematiku rusko-ukrajinského napätia z iného uhla. V posledných dňoch sa skôr zameriavajú práve napríklad na debatu ohľadom schválenia dodávok zbraní do dvoch ukrajinských povstaleckých republík a poukazujú na nebezpečenstvo, že proti nim Kyjev chystá vojenskú operáciu, povšimol si web denníku The Moscow Times.