Počet podvyživených ľudí vo svete stúpa, hovorí správa Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo. V roku 2018 nemalo čo jesť 820 miliónov ľudí. Toto zhoršenie pripomína situáciu spred desiatich rokov. Okrem vojenských konfliktov a klimatickej zmeny je na vine aj v súčasnosti nastavená ekonomika.
Hlad stúpa najmä v krajinách, ktoré majú problém s ekonomickým rastom. Nemenej výrazné množstvo podvyživených je však aj v krajinách stredného príjmu a v takých, ktoré sú veľmi závislé od medzinárodného trhu s primárnymi komoditami. To do istej miery vysvetľuje teória „kliatby z prírodných zdrojov“ (resource curse), ktorú rozvíjajú politickí ekonómovia - tá hovorí, že vlády niektorých rozvojových štátov bohatých povedzme na ropu nie sú motivované rozvíjať ďalšie priemyselné odvetvia, takže ľudia nemajú kde pracovať a konkurenciaschopnosť v iných odvetviach je slabá. Bezmála všetok zisk z ropy ide do vrecka vláde a jej nakloneným ľuďom - a príjem mocných a obyčajných ľudí je priepastný. Ak sú navyše na trhu s ropou výkyvy, bežný človek sa prepadá do ešte väčšej chudoby, ktorá ide ruka v ruke s prázdnym žalúdkom.
A podľa výročnej správy Organizácie Spojených národov, viac hladných žalúdkov ide zase ruka v ruke s väčšou príjmovou nerovnosťou. Tento trend ohrozuje najmä zraniteľné skupiny: chudobných a marginalizovaných ľudí.
Druhou stranou mince je nadváha
Hladom trpí na svete približne každý deviaty človek. Najväčší podiel hladných sa koncentruje v krajinách subsaharskej Afriky (najmä v štátoch Cheb, Zimbabwe, Zambia či Uganda), kde krivka podvýživy konštantne stúpa od roku 2015. Najväčšie množstvo hladujúcich je však v južnej časti ázijského kontinentu - hlavne v Jemene, Severnej Kórei, Afganistáne či Iraku. Zvláštne však je, že zatiaľ čo narastá podvýživa, takisto rastie aj nadváha a obezita - stúpajú vo všetkých vekových kategóriach (najmä však u žiakov a dospelých) i regiónoch. Podľa údajov z minulého roka trpí nadváhou až 40 miliónov detí do päť rokov, školákov a tínedžerov je až 338 miliónov. Príčinou sú najmä nezdravé (no rýchle a lacné) jedlá.
Najem sa dnes?
Mnoho ľudí trpí taktiež tzv. potravinovou neistotou, ktorá sa viaže na neschopnosť dostať sa k potravinám, ale aj na kvalitu a kvantitu jedla, ktoré ľudia konzumujú, ak nemajú dostatok peňazí. Ľudia, ktorí trpia vážnou potravinovou neistotou, hladujú v extrémnych prípadoch aj niekoľko dní, na čo samozrejme dopláca ich zdravie.
Približne dve miliardy ľudí žijú v strednej až vážnej neistote, či nájdu niečo (kvalitné) do úst. To predstavuje viac než 26 percent svetovej populácie.
Podvýživa trápi rôzne skupiny ľudí, hoci najviac sa vždy dotkne tých najzraniteľnejších. Alarmujúca je najmä pri matkách s malými deťmi. Spôsobuje až 45 percentnú predčasnú úmrtnosť u detí pod päť rokov. Jedno zo siedmich novorodeniatok na svet príde podvyživené.
Konať treba teraz
Jedným z Cieľov trvalo udržateľného rozvoja Organizácie spojených národov je do roku 2030 dosiahnuť „nulový hlad“, teda nakŕmiť všetkých ľudí na svete. Je to však reálne? Podľa správy Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo je nulový hlad možné dosiahnuť, iba ak podnikneme určité kroky už teraz.
„Na to, aby sme narušili tento problémový trend, musíme spolupracovať v rámci rôznych sektorov a vyvíjať spoločnú aktivitu,“ zhoduje sa vedenie viacerých svetových organizácií vrátane UNICEFU či OSN. Lídri OSN vyzdvihli dôležitosť transformácie, ktorú chcú zamerať na ľudí a komunity, aby pomohli najmä chudobným jedincom. „Tento proces zahŕňa zmenu štruktúry, ktorú chceme nastaviť tak, aby sme zničili všetky formy podvýživy a potravinovú neistotu.“
Sekcia Globálne vznikla v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.
