Ako jeden štát za druhým vyhlasuje obmedzenia pohybu svojich obyvateľov so zdrvujúcim dopadom na miestne ekonomiky, vyvstáva v mysli mnohých skeptikov otázka: milióny Američanov každý rok dostanú chrípku a desiatky tisíc ich na ňu zomrú. Prečo sa kvôli chrípke spoločnosti neuzatvárajú? Otázku si položil americký denník The Wall Street Journal.
Americké Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) uvádza, že sa za poslednú sezónu nakazilo chrípkou 55 miliónov Američanov a 63-tisíc ich zomrelo. V porovnaní s tým sa podľa údajov Univerzity Johnsa Hopkinsa ochorenie COVID-19 vyvolané koronavírusom preukázalo v USA u 466-tisíc ľudí, z ktorých zomrelo cez 16 700. Čísla však nehovoria všetko, poznamenáva denník.
Šíri sa rýchlejšie, lieči sa dlhšie, preťaží systém
Pre začiatok, bilancia nakazených chrípkou udávaná CDC je odhadom všetkých nakazených, kdežto údaje o infikovaných COVID-19 sa týkajú len skutočne diagnostikovaných pacientov. CDC niekedy v budúcnosti zverejní odhad celkového počtu ľudí s koronavírusom, nateraz je však porovnanie týchto údajov pri oboch ochoreniach porovnávaním jabĺk s hruškami.
COVID-19 sa navyše od chrípky líši tým, ako rýchlo sa šíri, akú dlhú vyžaduje liečbu a ako ťažké je to ochorenie. Nákaza, na ktorú doteraz nie je liek, tiež kladie nezvyčajne veľké bremeno na zdravotnícky personál a nemocnice.
Namiesto jemných vĺn infikovaných ľudí, ktoré sa prelievajú naprieč celou krajinou v rozmedzí šiestich mesiacov, zavalila prílivová vlna COVID-19 za polovičnú dobu len hŕstku miest. Koncentrácia rýchlo nahromadených ťažkých ochorení tým preťažila zasiahnuté oblasti. Panuje pritom obava, že bez spoločenských obmedzení, ktoré sa zdajú byť v tejto chvíli jedinou účinnou metódou proti šíreniu nákazy, sa to isté bude opakovať aj na iných miestach.
Náčrt pandémie chrípky H1N1 z roku 2009 môže slúžiť ako ukazovateľ rozdielu v rýchlosti prenosu medzi chrípkou a koronavírusom. Ak porovnáme len laboratórne potvrdené prípady, vírusom H1N1 sa podľa CDC za prvých 102 dní nakazilo 43 677 ľudí, z ktorých 302 zomrelo. Za obdobie o 22 dní kratšie sa koronavírusom infikovalo deväťkrát toľko ľudí a chorobe COVID-19 ich podľahlo 42-krát viac.
Jedna vlastnosť, v ktorej je horšia chrípka
Nielenže kvôli COVID-19 prichádza do nemocníc viac pacientov, ako je obvyklé, ale vyžadujú tiež dlhšiu liečbu. Priemerná doba hospitalizácie dospelého s chrípkou predstavuje 3,6 dňa. V nemocniciach v oblasti Seattlu, kde sa liečili jedni z prvých pacientov, ktorí v USA na COVID-19 zomreli, strávili títo ľudia v nemocnici priemerne 12 dní, deväť dní na jednotkách intenzívnej starostlivosti a desať dní napojení na pľúcne ventilátory. Pre preživších boli tieto údaje 17 dní v nemocnici, 14 na JIS a 11 dní na ventilátore.
Mať nemocnicu plnú pacientov s vysoko nákazlivou chorobou tiež vyčerpáva zásoby ochranných pomôcok, čo vystavuje riziku prítomných zdravotníkov. V chrípkovej sezóne sa pritom podobná ochrana používa len výnimočne v niektorých izbách. Väčšina personálu má tiež určitú imunitu voči chrípke, či už prirodzenú, či nadobudnutú očkovaním. Proti COVID-19 však teraz očkovanie neexistuje.
Existuje však jedna vlastnosť, vďaka ktorej je koronavírus menej problematický ako chrípka. "Nemení sa a nemutuje takým tempom, ako to dokáže chrípka," povedala Allison Weinmannová, doktorka špecializujúca sa na infekčné choroby. To môže farmaceutickým spoločnostiam uľahčiť vývoj účinného očkovania, čo by z COVID-19 mohlo nakoniec urobiť rovnako všedné ochorenie, akým je sezónna chrípka, napísal denník The Wall Street Journal.