Vzájomným bombardovaním arménskych a azerbajdžanských síl dnes pokračoval konflikt o horskú enklávu Náhorný Karabach, ktorý prepukol minulú nedeľu.
Karabašskou metropolou Stepanakert otriasli výbuchy, podľa ministerstva zahraničia neuznanej republiky ju zasiahlo azerbajdžanské ostreľovanie.
Baku oznámilo, že sa pod paľbu arménskych síl dostali azerbajdžanske mestá vrátane druhého najväčšieho v krajine, kde zomrel jeden civilista a ďalší štyria sú zranení.
Výzva na ústup
Azerbajdžanský prezident Ilham Alijev dnes v televíznom prejave Arménsko vyzval, aby prišli s časovým rozvrhom stiahnutia z Náhorného Karabachu a okolitého azerbajdžanského územia.
Krajina podľa neho tridsať rokov čakala na znovunadobudnutie svojho územia.
"Náhorný Karabach je azerbajdžanské územie. Musíme sa tam vrátiť a vrátime sa tam," povedal Alijev.
Na uzavretie prímeria dnes vyzval ruský minister zahraničia Sergej Lavrov.
Moskva je podľa neho pripravená pomôcť pri riešení konfliktov prostredníctvom Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). Dodal, že Rusko znepokojuje rastúci počet obetí.
Mesto pod paľbou
V karabašskej metropole Stepanakert sa o 9:30 ráno miestneho času (7:30 SELČ) rozozneli výstražné sirény, ktoré nasledovalo niekoľko výbuchov.
Karabašské ministerstvo zahraničia za ich pôvodcu označilo rakety "ozbrojených síl Azerbajdžanu".
Mesto sa v uplynulých dňoch ocitlo pod paľbou hneď niekoľkokrát, ostreľovanie tamojších obyvateľov donútilo uchýliť sa do pivníc či krytov. V noci zo soboty na dnes sa metropola ocitla bez elektriny.
Útok odsúdilo aj Turecko
Z útokov na vlastné mestá viní protistranu tiež Azerbajdžan, podľa ktorého sa pod paľbou arménskych síl ocitli Náhornému Karabachu priľahlé mesta Terter a Horadiz aj druhé najväčšie azerbajdžanské mesto Gjandža, napísala agentúra AFP.
Arménsko útok na mesto odmietlo, karabašské sily však uviedli, že sa im tu podarilo zničiť vojenské letisko.
Arménsky útok na mesto Gjandža odsúdilo Turecko, ktoré zopakovalo, že podporuje právo Azerbajdžanu na sebaobranu vo vnútri svojich medzinárodne uznaných hraníc.
Jednotkám neuznanej republiky sa podľa hovorkyne arménskeho ministerstva obrany Susan Stepanjanovej podarilo zostreliť tri azerbajdžanské lietadlá a zneškodniť dva tanky.
Dlhotrvajúci spor
Azerbajdžanský prezident Alijev tiež uviedol, že sily Baku vážne poranili vodcu neuznanej republiky Arajika Harutjunjana.
Ten v sobotu oznámil, že sa na fronte pripojí k svojim vojakom a spoločne s nimi bude v prvej línii. Prezident tiež vyhlásil, že Baku zničí vojenské stanovištia, z ktorých Arménsko azerbajdžanske mestá ostreľuje.
Spor o Náhorný Karabach - enklávu v juhozápadnom Azerbajdžane s prevažne arménskym obyvateľstvom - trvá medzi Arménskom a Azerbajdžanom dlhú dobu.
Ozbrojený konflikt vypukol v roku 1988 ešte za Sovietskeho zväzu. Náhorný Karabach sa s podporou Arménska odtrhol od Azerbajdžanu v krvavej vojne, ktorá si podľa odhadov vyžiadala 30-tisíc mŕtvych a ktorej výsledkom boli státisíce utečencov.
V súčasnej dobe sa Náhorný Karabach a priľahlý Lačinský koridor nachádzajú pod vojenskou kontrolou Arménska. Azerbajdžan považuje územie za okupované.
Straty na životoch vojakov doteraz zverejňuje len Náhorný Karabach, za osem dní ich zomrelo takmer 200. Dnes separatistický región uviedol, že za týždeň bojov zomrelo 18 civilistov a 90 ich bolo ranených.
Baku neuvádza straty svojej armády v konflikte, len počty civilistov zabitých arménskym bombardovaním. Podľa posledných správ ich o život prišlo 24 a 111 ich bolo zranených.