Vlády ale aj súkromné podniky v čoraz väčšej miere prijímajú biometrické technológie. Cieľom je vylepšiť svoju každodennú činnosť v rôznych oblastiach – od bankovníctva cez prisťahovalectvo až po kontrolu kriminality. V praxi to znamená, že zbierajú rôzne údaje, ktoré sú jedinečné pre toho-ktorého človeka. Ako napríklad odtlačky prstov, snímky dúhovky alebo hlasové vzorky. Často sa pritom zdôrazňujú výhody zberu biometrických údajov – zvýši sa bezpečnosť, predíde sa podvodom.
Tieto technológie však predstavujú aj ohrozenie súkromia a ľudských práv. Niektoré biometrické identifikátory totiž môžu odhaliť citlivé informácie. Napríklad zdravotný stav človeka alebo jeho etnický pôvod. A môžu sa tiež poľahky zneužiť na diskrimináciu. Ak vláda tieto identifikátory používa pri viacerých činnostiach a prepája ich s centrálnou databázou, môže zahŕňať významné a podrobné informácie o ľuďoch. Bez silnej ochrany môže biometrické údaje zhromaždené na jeden účel (napríklad overenie totožnosti) ľahko použiť na iné účely (napríklad na dohľad) bez vedomia alebo súhlasu zúčastnených osôb.
V roku 2015 začala iránska vláda postupne zavádzať biometrický národný preukaz totožnosti. Tento preukaz sa dnes vydáva všetkým novým žiadateľom a všetkým, ktorí si obnovujú platný preukaz totožnosti. Karta obsahuje inteligentný „čip“ a ukladá biometrické údaje vrátane skenov dúhovky, odtlačkov prstov a snímok tváre. Čipový preukaz totožnosti alebo s ním spojené 11-miestne číslo je potrebné na prístup k celej škále služieb štátnej správy – od získania vodičského preukazu až po prístup k dôchodku. Iránsky bankový sektor sa tiež posunul smerom k biometrickým metódam. Vyžaduje, aby zákazníci poskytovali svoje inteligentné identifikačné karty pri mnohých bankových transakciách. Ešte znepokojujúcejšie je, že iránski úradníci plánujú od ľudí žiadať, aby sa s pomocou inteligentného preukazu totožnosti prihlasovali aj do domácej internetovej siete.
V krajine, kde už dnes občania podliehajú vysokej úrovni dohľadu, predstavujú inteligentné identifikačné preukazy značné obavy.
Iránska vláda už použila technológiu rozpoznávania tváre na identifikáciu a zatknutie demonštrantov a politických disidentov. Zhromažďovanie biometrických údajov jej potenciálne dáva nástroje, aby to mohla robiť ešte efektívnejšie. Ak by sa biometrické údaje používali k prístupu na internet, štát by vedel rýchlo identifikovať Iráncov, ktorí vyjadrujú odlišné názory online.
Povinnosť používať inteligentný preukaz totožnosti v rôznych odvetviach by mohla vláde poskytnúť prístup k veľmi komplexným informáciám o činnostiach občanov. Obzvlášť v situácii, keď chýbajú právne predpisy, ktoré by regulovali používanie týchto dát.
V Iráne sa dnes diskutuje o zákone o ochrane osobných údajov. Ľudskoprávni aktivisti ho kritizovali za to, že umožňuje spracúvanie osobných údajov bez súhlasu jednotlivcov na neurčito definované „bezpečnostné“ účely a že dáva ľuďom spojeným s bezpečnostným aparátom právomoc dohliadať na zber údajov.
Navyše, nový iránsky inteligentný preukaz totožnosti sa v poslednej dobe zmenil na prostriedok diskriminácie. V januári 2020 iránska vláda škrtla žiadateľom o preukaz možnosť zvoliť si pri otázke na ich náboženstvo kolónku „iné“. Predtým to bola jedna z dostupných možností. Namiesto toho si teraz musia uchádzači zvoliť jedno zo štyroch oficiálne uznaných náboženstiev uvedených vo formulári – islam, kresťanstvo, judaizmus alebo zoroastrizmus. Členovia náboženských menšín tak majú len dve možnosti: buď klamať o svojej náboženskej identite, alebo preukaz nezískať.
Iránske neuznané náboženské menšiny, medzi ktoré patrí veľká bahájska komunita v krajine, ako aj menšie komunity ako Mandaeans a Yarsan, sú už dnes vystavené mnohým formám oficiálnej aj neoficiálnej diskriminácie. Nemajú takú právnu ochranu ako majú členovia štyroch náboženstiev uvedených v iránskej ústave. Takisto nemôžu kandidovať na vedúce politické pozície. Oficiálne iránske náboženské zriadenie na nich častokrát útočí. Niektorí čelili útokom počas bohoslužieb alebo ich svojvoľne uväznili len na základe ich viery.
Obzvlášť tvrdej perzekúcii zo strany štátu čelí najmä bahájska komunita. Oficiálna pozícia iránskej vlády je, že bahájska viera je „náboženstvo vytvorené človekom“ a politickým hnutím, ktoré sa maskuje ako duchovné spoločenstvo. Vládne memorandum z roku 1991, ktoré podpísal najvyšší vodca Ali Khamenei, požadovalo, aby sa s bahájcami zaobchádzalo takým spôsobom, „aby bol blokovaný ich pokrok a rozvoj“. Vláda im napríklad bráni zamestnať sa aj študovať na vysokej škole. Taktiež nemôžu navštevovať náboženské a spoločenské stretnutia a pravidelne im niekto násilne vtrhne do domu a zabaví náboženské knihy a predmety.
Vláda neurobila nijaké oficiálne oznámenie sprevádzajúce odstránenie možnosti zvoliť si kolonku „iné náboženstvo“ pri preukaze totožnosti. Zdá sa však, že túto zmenu politiky podnietili komentáre konzervatívneho člena parlamentu Mohammada Javada Abtahiho. V januári 2019 túto možnosť kritizoval. Tvrdil, že to znamená, že vláda udeľuje legitimitu „deviantným“ sektám. Potom napísal ministrovi vnútra, ktorého žiadal, aby preskúmal proces podávania žiadostí o inteligentný preukaz totožnosti a zrušil možnosť „iné“.
Bahájske učenie zakazuje svojim nasledovníkom zaprieť svoju vieru. Bahájcovi, ktorý si želá zostať verný svojmu náboženstvu, nezostáva nič iné než stratiť inteligentný preukaz totožnosti. To má rozsiahle dôsledky na prístup k sociálnym a ekonomickým právam. Karta a jej jedinečný identifikátor sú potrebné napríklad na získanie vodičského preukazu, pri žiadosti o kreditnú kartu či pri nákupe nehnuteľnosti. Ak by sa bahájci kvôli získaniu preukazu hlásili k islamu, iránska vláda by zas získala štatistické údaje, ktoré by mohla v prípade potreby použiť na popretie ich prítomnosti.
Pretože Irán pokračuje v rozširovaní používania biometrických identifikátorov, aké budú plné dôsledky prechodu na inteligentný preukaz totožnosti, dnes nevieme. Doterajší vývoj by však mal slúžiť ako včasné varovanie pred spôsobmi, ako je možné biometrickú technológiu použiť na urýchlenie diskriminácie, vylúčenia a sledovania.