Rozdelené mesto na severe najmladšieho štátu Európy malo včera dve tváre - albánska na juhu oslavovala, srbská na severe sa búrila. Symbolicky o 12.44 h vyrazili tisíce mitrovických Srbov k mostu cez rieku Ibar, ktorá rozdeľuje Kosovskú Mitrovicu na dve časti. Tento čas nebol náhodný - číslo 1244 má rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN, na základe ktorej v krajine operujú medzinárodné jednotky.
"Putin, pomôž!"
"Rusko, zachráň nás," ozývalo sa davom ľudí. Ruský prezident Vladimír Putin sa stal pre tunajších Srbov akýmsi národným hrdinom. Jeho meno zaznievalo až príliš často. Či to však tak vníma aj on, nie je isté. "Francúzi sú fašisti," vykrikoval starší muž. Týmito slovami komentoval to, že Francúzsko je medzi prvými krajinami, ktoré sú pripravené uznať nezávislé Kosovo. Asi by ma mali radi, keby som im povedala, že som zo Slovenska, ktoré "má problém s uznaním nezávislosti". Radšej som to však neskúšala.
Z námestia sa dav ľudí vydal smerom k mostu. Ďalej však nie. Do albánskej, južnej časti prejsť nemohli. Desiatky policajtov vytvorili hranicu na začiatku mosta, po ktorú Srbov pustili. "Nesmiete tu stáť. Buď ste na jednej strane, alebo na druhej. Ste priamo na hraničnej línii," upozornil ma jeden z policajtov, keď som sa postavila vedľa neho. K násilnostiam medzi Srbmi a policajtmi však nedošlo.
Netrúfam si však ani predstaviť, čo by sa stalo, keby sa rozhnevaný dav Srbov dostal do albánskej časti. Zrejme by sa zopakovali udalosti z roku 2004, kedy pri konflikte prišlo o život niekoľko ľudí.
Môj albánsky sprievodca mal v srbskej časti mesta doslova strach v očiach. "Keby bol normálny deň, tak je to v poriadku. Dnes sa bojím. Keby vedeli, odkiaľ som, pokojne by ma zastrelili," obával sa o život Egill a doslovne mi to šepkal, aby niekto v jeho angličtine nezačul albánsky prízvuk.
Dokonca sme mali trochu problémy aj pri prechode cez most z albánskej do srbskej časti. Ten strážia vojská KFOR, ale je otvorený pre všetkých, aj keď domáci tadiaľ veľmi neprechádzajú. Včera ho strážili desiatky policajtov, v okolí boli obrnené transportéry. Egill nemal so sebou žiadnu identifikačnú kartu, nechceli ho preto najskôr pustiť. Eurá však robia svoje. Podľa výrazu na jeho tvári však asi premýšľal, či urobil dobre, keď so mnou išiel medzi Srbov.
Demonštrácie boli emotívne. Hnev z ľudí priamo sršal. Aj keď sa nikde nestrieľalo ostrými, v takom dave ľudí aj neškodný silvestrovský "delobuch" dokáže urobiť svoje. Egill ma bez opýtania a váhania zdrapol za ruku a ťahal späť za líniu, do albánskej časti Mitrovice.
Srbi sa "zobudili"
Dav sa pri moste zdržal asi hodinku. Bolo vidieť horieť americkú zástavu. Potom sa otočil a smeroval späť k námestiu srbskej časti mesta. "Obávam sa, čo sa bude diať ďalej. Ako na to budú reagovať Srbi," rozpráva mi staršia pani, Srbka.
V Kosovskej Mitrovici žije asi 40 percent všetkých Srbov v Kosove, ostatní žijú v enklávach. V Mitrovici sú však najhustejšie koncentrovaní, preto akýkoľvek nesúhlas s albánskymi Kosovčanmi vychádza priamo odtiaľto. Silnú podporu majú v Belehrade, aj za organizáciou včerajších protestov bola podľa mnohých práve srbská metropola. Dokonca sa špekuluje aj o vytvorení paralelného srbského parlamentu.
Paradoxne, noc z nedele na pondelok, kedy kosovskí Albánci oslavovali vznik svojho nového štátu, bola v Mitrovici pokojná. Srbi sa "zobudili" až včera.
V južnej, albánskej časti, bola situácia presne opačná. Vládla tu spokojnosť, ľudia žiarili od radosti a tešili sa, že konečne majú svoj vlastný štát. Aj keď bol pondelok, ľudia nešli do práce, a okrem reštaurácií a kaviarní nebolo nič otvorené. "Je to prestávka. Ukončili sme tak niečo staré a dnes začíname nový život. V novom štáte," vysvetlil mi Ashmir. Spolu s priateľmi išiel popoludní na rannú kávu. "Dlho sme v noci oslavovali, tak sme spali," smeje sa. Oslavy v južnej časti vyzerali v noci približne rovnako ako v hlavnom meste Priština - hudba, tanec a ohňostroj.
Mitrovica je naozaj mestom dvoch svetov.