Sankcie Západu proti Rusku za jeho inváziu na Ukrajinu viedli štáty okrem iného k zabaveniu jácht ruských boháčov blízkych prezidentovi Vladimirovi Putinovi. Ich umiestnenie v lodeniciach ako La Ciotat Shipyards v pokojnom kúte Francúzskej riviéry však tiež niečo stojí a náklady by mali hradiť vlastníci. Úrady však často nevedia, kam a komu účty poslať.
Miestni colníci zhabali 86-metrovú jachtu Amore Vero 2. marca, keď sa jej posádka v noci chystala vyplávať z prístavu dva dni po tom, ako Európska únia pridala na sankčný zoznam aj majiteľa lode Igora Sečina, šéfa ruskej štátnej ropnej spoločnosti Rosnefť.
Drahé náklady
Francúzske ministerstvo financií tvrdí, že jachta patrí spoločnosti kontrolovanej Sečinom, ktorý jej jedným z najstarších spojencov ruského prezidenta Putina. Sečin to však poprel. Nie je tak jasné, kto je zodpovedný za údržbu plavidla a komu poslať faktúry.
A ani to, ako vymôcť peniaze. Otázky visiace nad Amore Vero tak poukazujú na ťažkosti, s ktorými sa úrady stretávajú v prípade aktív Putinových spojencov.
Európske štáty zmrazili alebo zabavili fyzické aktíva ruských oligarchov, ale vlády majú len málo skúseností s právnymi komplikáciami v prípade takéhoto majetku. Navyše superbohatí často kontrolujú svoje aktíva prostredníctvom siete fiktívnych spoločností v daňových rajoch. Loď Amore Vero sa napríklad plaví pod vlajkou Kajmanských ostrovov.
Podľa špecializovanej webovej stránky Superyacht Times Rusi vlastnia takmer každú desiatu drahú jachtu. Niektoré z tých, ktoré vlastnia sankcionované osoby, kotvia v bezpečných prístavoch, napríklad v Turecku, alebo sa plavia v medzinárodných vodách mimo jurisdikcie štátov, ktoré zaviedli sankcie.
Loď Amore Vero bola pri uvalení sankcií v prístave vo Francúzsku, kde prebiehala jej renovácia. Spoločnosť MB92, ktorá loď renovovala, na otázku, či dostala zaplatené povedala, že "stále čaká na formálne oznámenie od colnej správy, ktoré objasní oficiálny stav plavidla".
Ročné prevádzkové náklady najväčších superjácht môžu dosiahnuť 10 percent ich hodnoty vrátane platu posádky, opráv, paliva, jedla, poistenia, poplatkov za kotvenie a pobrežných služieb. V prípade superjácht za stámilióny dolárov tak môžu účty dosahovať desiatky miliónov ročne a milióny dolárov mesačne.
Mnohé riziká
V Taliansku spravuje zmrazené aktíva verejne vymenovaný správca a výdavky na údržbu znáša agentúra pre štátny majetok. Majiteľ ich musí neskôr splatiť, inak mu môže taliansky štát majetok predať, aby sa mu vrátili náklady.
Vo Francúzsku a Španielsku zostávajú prevádzkové náklady „zmrazenej“ alebo zabavenej jachty v zodpovednosti vlastníka. Zablokovanie ich bankových účtov znamená, že sankcionovaní vlastníci často nie sú schopní zaplatiť, uviedla Rachel Lynchová z odborového zväzu námorníkov Nautilus International.
Ďalším rizikom pre vlády sú nesprávne zadržané plavidlá, povedal Giannis Markogiannis, grécky právnik špecializujúci sa na medzinárodné jachtárske právo, poistenie a dane. Zadržaná jachta, ktorej vlastníctvo nebolo možné spojiť s menom na sankčnom zozname, musí byť "prepustená", pričom za zhoršenie stavu alebo poškodenie počas jej zadržania nesie zodpovednosť štát.
Vlastníci môžu tiež podať žalobu za stratu príjmov z prenájmu alebo za zákaz používania. "Všetky tieto záležitosti musí zabavujúci štát starostlivo riešiť, aby sa predišlo nepríjemným prekvapeniam," dodal Markogiannis.