"Je čas vzniesť proti nemu obvinenia. Obviňme ho z vlastizrady. Ak ho uznajú vinným, mal by byť popravený,“ vyjadrila sa na osobu vojaka Bradleyho Manninga bývalá poradkyňa amerických prezidentov pre bezpečnosť Kathleen McFarlandová.
Táto významná postava Nixonovej, Fordovej a Reaganovej éry však nie je jedinou postavou americkej politiky, ktorá zastáva podobný názor. Na jej stranu sa pripojil aj bývalý republikánsky kandidát na post šéfa Bieleho domu Mike Huckabee, ktorý podobný názor odôvodňuje tým, že Manning riskoval životy mnohých ľudí.
Podľa riaditeľa Transatlantickej akadémie vo Washingtone Stephena Szaba však 23-ročnému vojakovi trest smrti nehrozí. "Poprava mu nehrozí, vo väzení ho však čaká poriadne dlhá doba,“ pripomenul pre HN Szabo.
Snaha o pomstu
Vojak, ktorý slúžil v Iraku, už v súčasnosti sedí takmer dvesto dní vo väzení. Za zneužitie právomocí, uvoľnenie množstva tajných informácií a ohrozenie bezpečnosti štátu mu hrozí podľa britského denníka The Guardian najmenej 52 rokov väzenia.
Príbeh vojaka je len málo uveriteľný. Manning bol pravdepodobne frustrovaný svojím pôsobením v Iraku, podľa všetkého dokonca osobne nesúhlasil s pôsobením amerických síl v tejto krajine. Jeho príbeh pomohol odkryť americký hacker Adrian Lamo veľmi ľahkým spôsobom. Vojak si s Lamom totiž písal na internete a často sa sťažoval. "Pravidelne ma ignorujú, teda pokiaľ nerobím niečo zásadné, typu prines kávu a potom umy podlahu,“ zneli jeho správy, ktoré adresoval hackerovi. O niekoľko mesiacov neskôr sa nešťastný vojak zveril Lamovi so svojím najtajnejším plánom. A tým bolo zverejnenie tajných informácií na serveri Wikileaks prostredníctvom jeho šéfa Juliana Assangeho.
Chyba USA
Aj keď sa vina mladého vojaka nedá zahmlievať, mnohí poukazujú aj na to, že za únik informácií si môžu aj samotné Spojené štáty. "Po teroristických útokoch na dvojičky v roku 2001 sa rôzne ministerstvá snažili otvoriť komunikáciu, aby vedeli, čo každé z nich robí. Toto však vytvorilo medzery, ktoré umožnili jednému človeku dostať sa k neuveriteľnému množstvu dokumentov. Vláda sa v súčasnosti snaží napraviť chybu a sprísniť bezpečnostné opatrenia týkajúce sa dokumentov,“ povedal Szabo.
Američania na túto chybu tak pravdepodobne nebudú doplácať len medzinárodným škandálom, ale aj opatrnosťou ich spojencov. "Uverejnenie týchto tajných informácií môže mať v budúcnosti mrazivý vplyv. Strach zo zverejnenia osobných myšlienok môže mať veľký dopad na diplomatickú komunikáciu v najbližších dvoch rokoch,“ pripomenul pre HN americký analytik a historik Russell Riley.