Rakúsko sa síce snaží definovať vlastnú verziu islamu a chce, aby imámovia v mešitách neboli vzdelávaní v zahraničí. Ako sa ale ukazuje vo Viedni, indoktrinácia radikalizmom môže začať už v moslimských škôlkach.
Deti sú vedené k tomu, že nesmú byť spolu s ľuďmi, ktorí jedia bravčové mäso alebo pijú alkohol. A nesmú tiež nadväzovať kontakt s niekým, kto žije v nemanželskom zväzku, píše portál Lidovky.cz.
Reč je o deťoch, ktoré navštevujú v rakúskej metropole moslimské škôlky. Ako vyplýva z nedávno prezentovanej štúdie, hrozí riziko, že niektoré tieto zariadenia vo Viedni sa môžu stať semeniskom islamského radikalizmu.
Vznikajú tu paralelné svety odmietajúce akúkoľvek väzbu na väčšinovú spoločnosť. V analýze sa uvádza, že takéto smerovanie je podporované ako zo strany spoločností prevádzkujúcich škôlky, tak je vyžadované aj rodičmi, ktorí chcú "vytvoriť pre svoje deti stopercentne moslimské prostredie".
Radikalizmus nepadá z neba
Autorom práce, ktorá vyvolala v posledných dňoch v Rakúsku značný rozruch, je religionista z viedenskej univerzity Ednan Aslan.
"Radikalizmus nespadne z neba, je to výsledok procesu, ktorý začína už v škôlke," uviedol Aslan v rozhovore pre rakúsku verejnoprávnu televíziu ORF. A dodal, že ešte len pochopenie týchto súvislostí umožní nahliadnuť do logiky teroristických útokov v Paríži z polovice novembra, ktoré majú na svedomí islamskí radikáli.
Vo Viedni funguje v súčasnosti oficiálne 150 škôlok, ktoré sú prevádzkované moslimskými spolkami. Vedľa toho tu existuje odhadom ešte 450 moslimských detských skupín. Šetrenie Ednana Aslana prebiehalo počas posledných šiestich mesiacov. Pôvodne oslovil tridsať moslimských predškolských zariadení vo Viedni, ale iba sedem z nich bolo ochotných s ním na štúdii spolupracovať.
Viedenský magistrát v prvej reakcii závery štúdie odmieta a poukazuje na skutočnosť, že religionista Aslan svoje závery odvodzuje z nedostatočne reprezentatívnej vzorky.
Aslan sa naopak obhajuje tým, že oslovené zariadenia navštevuje dokopy dvetisíc detí, čo je asi pätina všetkých, ktoré vo Viedni chodia do takýchto škôlok.
Výsledky sondy do vnútra moslimských škôlok vo Viedni potvrdzujú aj ďalší experti na moslimskú komunitu v Rakúsku.
Rozšírený problém
Medzi nich patrí aj sociológ Kenan Güngör, ktorý v rozhovore pre denník Der Standard pripomenul, že už v minulosti bolo o niektorých moslimských škôlkach v rakúskej metropole známe, že od detí napríklad vyžadovali, aby sa už v útlom veku učili naspamäť súry koránu.
Viedenská vláda ale odmieta štúdiu aj z iného dôvodu: u Aslana si totiž jej vypracovanie objednal rakúsky minister zahraničných vecí Sebastian Kurz, ktorý má na starosti tiež integráciu cudzincov.
Vidí za ňou totiž skrytý politický útok ambiciózneho politika na dlhoročnú sociálnodemokratickú vládu nad rakúskou metropolou. Socialisti pritom dlhšiu dobu Kurza obviňujú, že nadbieha protiislamským populistom zo strany Slobodných.
Minister zahraničia napríklad hneď po zverejnení štúdie uviedol, že niektoré z problematických moslimských škôlok by mali byť "okamžite zatvorené".
To by ale nemalo podľa religionistu Ednana Aslana väčší význam. "Zavrite jednu takú organizáciu, ale zajtra vznikne päť nových," povedal rakúskej televízii.
Zároveň Kurz dodal, že je potrebné prestať sa tváriť, ako by sa nič nedialo. Po moslimoch žijúcich v Rakúsku naopak treba "požadovať jasné dodržiavanie našich hodnôt a pravidiel".
Napriek tomu, že pochybenie odmieta, viedenská vláda už oznámila, že nechá vypracovať nové pravidlá, sprísňujúce dohľad nad neverejnými škôlkami. Moslimské škôlky sú totiž podobne ako napríklad škôlky katolícke síce súkromnými subjektmi, ale sú finančne podporované viedenskou vládou. Tá týmto spôsobom rieši nedostatok miest vo verejných škôlkach.