Kvôli suchu a hrozbe nedostatku vody vznikol v Česku radikálny plán. Štát zvažuje viesť pomocou umelých kanálov vodu z Dunaja do Vltavy či Labe. Už zadal štúdiu uskutočniteľnosti. Veľmi ambiciózny projekt by vyšiel zrejme na stovky miliárd korún, píše iDnes.cz.
Česi sa inšpirujú napríklad vo Francúzsku, kde vzniká prieplav spájajúci rieky Seina a Šelda. Variant nášho suseda ponúka dve možnosti. Prvá je vodný koridor začínajúcich buď už v bavorskom Jochensteine a tiahnuci sa cez Šumavu až k obci Predná Výtoň u nádrže Lipno, alebo sa na Dunaj napojí až ďalej po jeho toku v Aschachu v Hornom Rakúsku.
Druhá možnosť je potom už všeobecne známa trasa Dunaj-Odra-Labe začínajúca pri bratislavskom Devíne a pokračujúca cez južnú a strednú Moravu smerom k Labe.
Tak by sa prepojili na vodu bohaté oblasti Európy so suchými v Česku, Sasku či Poľsku. Európsky veľtok Dunaj vďaka alpským riekam nemá o vodu núdzu.
"Keď bude vody v Európe nedostatok, bude pre nás tá dunajská životne dôležitá a bude sa s ňou draho kšeftovať. Preto musíme už teraz diplomaticky rokovať so Slovákmi a členmi Dunajskej aliancie, aby uznali potreby české, poľské i saské a prevody vody umožnili," apeluje stavebný inžinier a zástanca kanála Josef Podzimek.
Mnohomiliardové stavby podporuje skupina odborníkov, namieste je však otázka, či sa k ich stavbe štát odhodlá. Aktuálne si zadal štúdiu uskutočniteľnosti za 25 miliónov korún.
Veľkým priaznivcom možnosti kanála Dunaj-Odra-Labe je aj prezident Miloš Zeman. Mnohí odborníci však považujú projekt, ktorý by podľa odhadov vyšiel zhruba na 400 miliárd korún, za megalomanský.
Podľa odborníkov zažíva Česká republika v roku 2015 jedno z najsuchších období za posledných 500 rokov. Ešte začiatkom novembra čísla ukazovali, že v prírode chýba 150 milimetrov zrážok oproti priemeru z predchádzajúcich rokov.
Vzhľadom k tomu, že už do konca roka nezostáva veľa času, nie je príliš pravdepodobné, že by sa zrážkový deficit, ktorý vznikol hlavne v lete, vyrovnal. Problémy s nedostatkom vody sa tak môžu preniesť aj do budúceho roka.
Už počas roka vláda schválila stratégiu boja s hroziacim suchom. Podľa nej by sa napríklad hlavne v miestach s malým množstvom vody mali budovať alebo obnovovať menšie priehradné nádrže.