Priama demokracia v praxi. Tej, čo poznali v starovekom Grécku, sa aktuálne najviac približuje Švajčiarsko.

Táto malá a bohatá krajina má aktuálne najviac prepracovaný systém priamej demokracie na svete. Podobne to funguje už iba v Lichtenštajnsku a čiastočne v Kalifornii. Švajčiari vnímajú demokraciu ako možnosť priameho vplyvu na politiku – nielen pri voľbách, ale aj v častých ľudových hlasovaniach.

Ľudovú iniciatívu tzv. Volksabstimmung tu zaviedli prvýkrát v roku 1891.

V praxi to funguje takto: po zozbieraní 100-tisíc podpisov počas 18 mesiacov vyhlasuje parlament referendum, v ktorom rozhodne ľud, či sa otázka zapracuje do zákona alebo do novely ústavy. Prostredníctvom referenda môžu Švajčiari hlasovať o takmer akejkoľvek otázke či už politickej, etickej, alebo hospodárskej. Napríklad o nákupe vojenských stíhacích lietadiel, veľkých infraštruktúrnych projektoch či o zákaze vykonávať povolanie učiteľa pre pedofilov. Prakticky neuskutočniteľné návrhy však môžu byť zamietnuté. Najviac diskutovaná otázka vo Švajčiarsku za posledný rok je iniciatíva proti masívnemu prisťahovalectvu, ktorú ľudia v hlasovaní prijali len tesnou väčšinou (50,3%) zo zúčastnených 55,8%.

Účasť na ľudovom hlasovaní nad 55% sa považuje za vysokú, kvórum pre platnosť referenda oficiálne stanovené nie je. Účasť na referendách sa obyčajne pohybuje medzi 30 – 50%, pri dôležitých otázkach však stúpa. Ľudia majú možnosť zúčastniť sa na hlasovaniach pri urnách, ale väčšinou uprednostňujú hlasovanie poštou. Odpovede musia byť vlastnoručne napísané aj podpísané. Internetové hlasovanie zatiaľ možné nie je. Pre strednú a staršiu generáciu občanov sú referendá pomerne populárne aj diskutované, medzi mladými sa ľudové hlasovania netešia priveľkému záujmu.

Názor Švajčiarov v prospech referenda je jasný: hlasovanie aj o hospodárskych otázkach môže eliminovať korupciu a lobistické záujmy v politike.