Islamský štát používa v boji proti neveriacim veľké množstvo zbraní. Mnohokrát sa uchyľujú aj k nástrojom, ktoré používali ich predkovia. Jedným z nich je znásilnenie. Trpia ním ako samotné ženy, tak celé komunity. Rodiny však začínajú znásilňovanie odsudzovať a na rozdiel od skorších čias jeho obete prijímajú späť.
Núr (nie je to jej pravé meno, pozn. red.) je štrnásťročná dievčina z malej dedinky na severe Iraku. Alebo presnejšie povedané bola, predtým ako padla do rúk extrémistov z Islamského štátu. V zajatí ju predali celkom pätnásťkrát. Jej noví majitelia ju vždy znásilnili. Nakoniec sa jej podarilo utiecť a nový domov našla v utečeneckom tábore, píše server The Guardian. "Najhoršie chvíle som prežívala, keď ma predávali a ja som musela počúvať, na koľko si cenia môj život," spomína Núr.
Je jednou z tisícov žien, ktoré musia trpieť pod vládou islamistov. Tí, podobne ako aj ďalší násilníci minulosti používajú znásilnenie ako regulárny nástroj vojny. Nie náhodou Islamský štát vydal na sklonku minulého roka vlastný návod, ako so zajatými ženami nakladať. Má 27 bodov. Zajatkyňu je možné podľa manuálu okamžite znásilniť, a to vrátane neplnoletých dievčat, ak sú dostatočne fyzicky zdatné. Ak nie sú, džihádisti sa môžu tešiť iba pohľadom.
Bod číslo 19 potom podáva presný výklad otázky bitia otrokýň. "Povoľuje sa biť otrokyňu pre utuženie disciplíny, ale je zakázané deštruktívne bitie, bitie za účelom vlastného uspokojenia alebo mučenia. Zakázané sú tiež údery do tváre," uvádza príručka pre "majiteľa" zajatkýň (viac o manuále Islamského štátu sa dočítate tu).
Islamisti sú závislí na sexe, tvrdí aktivista
To, že je pre islamistov znásilnenie vojnovým nástrojom, dokladá aj množstvo príbehov samotných žien. Sedemnásťročná Maját bola v zajatí niekoľko mesiacov. Ženy sú podľa nej 24 hodín denne držané v dome a strážia ich ozbrojené stráže. V dome je niekoľko "miestností hrôzy", kde sú znásilňované rôznymi mužmi a mnohokrát za deň.
Islamisti dokonca niektorým dovoľujú telefonovať s príbuznými. "Dovolili mi to, pretože mi to podľa nich ešte viac ublíži, keď budem rodičom popisovať, čo všetko mi robia," zverila sa Maját novinárom.
Podľa aktivistu Abú Ibrahima Rakkávího, ktorý mal možnosť navštíviť baštu islamistov Rakká, sa mesto pre ženy stalo veľkou väznicou. Ženám mladším ako 45 rokov je zakázané mesto opustiť. Rakkávího skupina zdokumentovala 270 prípadov, kedy boli ženy a dievčatá donútené vydať sa za bojovníkov Islamského štátu. "Členovia Islamského štátu sú posadnutí sexom. Niektorí majú dve aj tri ženy a k tomu sa snažia ešte získať ako otrokyne ženy z komunity jezídov," oznámil Rakkáví.
"Znásilnenie je pre Islamský štát užitočné. Traumatizuje jednotlivcov a oslabuje ich bezpečie a samostatnosť. Aj pomocou zvestí spôsobuje masívny odchod ľudí z oblastí," myslí si Jifat Susskindová z organizácie Madre, ktorá bojuje za ženské práva.
Sociálne stigmy, ktoré sa menia
Najväčšou silou znásilnenia je však v regiónoch ovládaných islamistami sociálna stigma, ktorú si so sebou nesú obete.
Spoločnosť ich vo väčšine prípadov odmieta. Rodiny ich potom veľakrát nechcú prijať späť. V krajnom prípade je potom ženám ich znásilnenie dávané za vinu a končia na popravisku.
Tak tomu aspoň bolo v minulosti. Zverstvá, ktoré páchajú stúpenci Islamského štátu, však začínajú pomaly rúcať tisíce rokov staré zvyky a spoločenské normy. Niektoré rodiny totiž svoje dcéry prijímajú späť aj po tom, čo si prešli mesiacmi utrpenia v rukách islamistov. "Je ťažké obviňovať ženy z toho, že ich znásilnili, keď sa to deje v takto masívnom meradle," vysvetľuje Janar Mohammedová, jedna z najvýraznejších irackých feministiek.
Aktivistky ako Mohammedová pripomínajú, že podobná zmena v spoločenských normách sa odohrala po genocíde v Rwande a je preto nádej, že sa môže to isté stať aj v Iraku a Sýrii. Dôležité je nielen zapojenie miestnych aktivistov, ale aj obyčajných ľudí. Tí musia pochopiť, že izolácia obetí znásilnenia komunitám neprospieva a vnáša do nich strach. Najmä potom do radov mladých žien.