Africkým rajom pašerákov utečencov je už mnoho rokov nigerský Agadez. Z neho každý týždeň vychádzajú dodávky plné migrantov smerujúcich do Líbye a následne do Európy. Pašeráci zarábajú milióny, spolupracujú s políciou, úradmi i armádou. Snahy Európskej únie o riešenie utečeneckej krízy sú podľa nich nezmyselné.
Pašerák Musa nenápadne prejde zadnými dverami malého obchodíku. Dvere vedú do plechom obloženej malej miestnosti, v ktorej sa tiesnia desiatky utečencov. Je pondelok a v nigerskom meste Agadez, ktoré je zároveň jedným z hlavných svetových centier pašerákov ľudí, sa schyľuje k veľkej akcii.
Práve v pondelok sa totiž odtiaľ vydávajú dodávky a nákladiaky na riskantnú cestu cez saharskú púšť, píše server The Independent. Cieľom je v kríze sa potácajúca Líbya, kde migranti nasadajú na chatrné plavidlá a smerujú k pobrežiu Európy.
Pre 38-ročného Musu je každý pondelok súbehom nacvičených úkonov. Spočíta utečencov, vyvedie ich von a obíde svoje biele pick-upy. Na ich korbách už sú pripravené kanistre s vodou. Potom dá pokyn netrpezlivej skupinke asi tridsiatich ľudí. Sú medzi nimi deti, matky, starí ľudia i statní muži v produktívnom veku. Ak ich nestretnú technické problémy alebo na nich v púšti nezaútočia banditi, do Líbye dôjdu za tri dni.
Musa tuší, že keby sa jeho auto pokazilo, v päťdesiatstupňovej horúčave saharskej púšte by s utečencami neprežil dlhšie ako pár dní. Vie, že malou pištoľou by sa len ťažko ubránil banditom. V pašovaní ľudí však vidí budúcnosť a lukratívny zárobok. Utečenci totiž za transport do Líbye platia v prepočte približne 280 eur.
Najväčší boom podľa neho pašeráctvo zažíva od pádu líbyjskej vlády. "Aj predtým sme tu mali utečencov, ale rozhodne nie tak ako teraz. Je ich toľko, že si ich ani všetkých nepamätám. Každý týždeň sú naše autá plné," rozpráva Musa.
Do Agadezu smerujú každý deň stovky mužov a žien zo západnej a strednej Afriky. Väčšina z nich zo svojich domovín uteká kvôli chudobe. Iní utekajú pred ozbrojenými konfliktami. Príkladom sú migranti z Mali, severnej Nigérie či Stredoafrickej republiky. Všetci majú jedno spoločné. Do Agadezu prichádzajú s telefónnym číslom na Musu.
Úspešní obchodníci
Politici zo Západu považujú pašerákov za jeden z hlavných dôvodov súčasnej utečeneckej krízy, počas ktorej k pobrežiu Európy len za tento rok dorazilo už vyše sto tisíc migrantov. Pašeráci z Agadezu sa však za zločincov nepovažujú. Označujú sa za úspešných obchodníkov, ktorí len vypĺňajú dieru na trhu a napĺňajú dopyt. Navyše využívajú odkazu svojich predkov, pre ktorých bolo pašovanie tovaru cez púšť hlavným zdrojom obživy.
Výnimkou nie je ani Musova rodina. Jeho otec pašoval medzi Nigerom a Líbyou, ktorá bola zaťažená sankciami OSN a USA, tovar. Musa sa s ním na náročnú cestu po prvýkrát vydal v dvadsiatich rokoch. Naučil sa orientovať medzi piesočnými dunami. V noci vie nájsť cestu podľa hviezd. Keď v roku 2011 padol Kaddáfího režim, o tovar prestal byť záujem. Lode z líbyjských prístavov mohli vďaka výdobytkom Západu jednoducho a legálne doplávať k talianskemu pobrežiu.
Tovar však onedlho nahradili utečenci. Musa tušil, že ide o lukratívny biznis. S bratom nakúpili niekoľko pick-upov ukradnutých v Líbyi a v skladoch jedného zo svojich malých obchodíkov vybudovali skrýšu pre utečencov.
Cez Saharu za týždeň prepašujú okolo 25 až 100 utečencov. Za každého vyberajú v prepočte skoro 300 eur. "Moje číslo už je v západnej Afrike vyhlásené," hovorí s úsmevom Musa. Počas troch rokov sa z neho a jeho brata stali milionári. V Nigeri aj Líbyi si kúpili dom. Musa sa oženil. Dvakrát. Raz v Líbyi, raz v Nigeri. Svojim deťom tvrdí, že je obchodník.
Dôležitosť Agadezu v pašeráckom reťazci dokladá aj fakt, že sem v júni zavítali predstavitelia Európskej únie. Ich cieľom bolo dotlačiť nigerskú vládu k väčšej zodpovednosti a sprísneniu zákonov. Podľa Musu sú však takéto tlaky zbytočné.
Do biznisu s utečencami sú totiž zapojení úradníci, polícia aj vojaci. Mnohí z nich na úplatkoch zarábajú viac, než dostávajú oficiálnou cestou od štátu. Každý pondelok sa tak naskytá paradoxný obrázok, kedy dodávky s utečencami na ceste k hraniciam chráni vojenská technika.
Prázdne slová diplomatov
Márnej snahy Európy o zastavenie utečeneckej vlny potvrdzuje aj Mohammed Anacko z regionálnej rady Agadezu. "Diplomati sem prídu a hovoria o zastavení migrácie. To sú ale len reči. Pašerácka sieť je silná a utečenci zúfalí," myslí si Anacko.
Nigérijská vláda proti pašerákom zasahuje len sporadicky. Posledný veľký zásah polície sa odohral v roku 2013, kedy v púšti zomrelo pri prevoze 92 migrantov.
Polícia pri následnej razii vtrhla aj do Musovho domu. Vo väzení však pobudol len mesiac. Akonáhle z neho vyšiel, v pašovaní migrantov bez váhania pokračoval. Len si našiel odľahlejšie trasy.
Na začiatku tohto roku nigériskí politici schválili zákon, ktorý súdom umožňuje poslať pašerákov až na 30 rokov do väzenia. Jeho nasadenie v praxi však podľa expertov bude skôr sporadické. Problémom sú úplatky polícii, kvôli ktorým sa prípady pašerákov nedostanú pred súd. "Ak polícii zaplatíte, nie je problém sa dostať do Líbye, pokojne aj s plným vozom utečencov bez dokladov," uvádza Malik Amado Hamadan z agádskej kancelárie Medzinárodnej organizácie pre migráciu.
Utečenecký biznis v Afrike tak nemá v podstate žiadne prekážky. Plány EÚ na riešenie utečeneckej krízy priamo v Afrike zatiaľ zostávajú len pri slovách. Jediné, čo pašerákov ohrozuje, sú tak extrémne podmienky v saharskej púšti. Ani tých sa však Musa nebojí. "Ak vám Boh napísal osud, v ktorom umriete v púšti, tak presne tak umriete," myslí si. Väčšina utečencov cestu k pobrežiu prežije, osudným sa im stanú až chladné vody Stredozemného mora.
Zdroj: iDnes.cz