Rusko od svojho priameho zapojenia do sýrskeho konfliktu využíva tamojšie bojisko ako testovací polygón nových zbraňových systémov. Ruská armáda dosiaľ v Sýrii nasadila ako zbrane, ktoré má vo výzbroji mnoho rokov, tak úplné novinky, píše portál iDNES.cz.
Bombardéry a riadené strely
Nasadenie nových zbraňových systémov je z ruskej strany mediálne propagované a využívané k posilňovaniu ruskej pozície na medzinárodnej scéne. Niektoré vojenské akcie sú zamerané čisto propagandisticky, lebo z vojenského hľadiska je ich efektívnosť diskutabilná.
Keďže Rusko v Sýrii zapojilo do akcií najmä letectvo, je teda najviac propagované nasadenie nových typov lietadiel, novej leteckej munície a rakiet. Svoju bojovú premiéru si v Sýrii odbili bombardéry Su-34 a ich posádky tu získavajú cenné skúsenosti. Medializované bolo tiež využívanie presne navádzanej munície.
Bolo zaznamenané použitie laserom navádzaných bômb Ch-25 a bômb KAB-500, ktoré sú navádzané satelitným systémom Glonass. Nutné je však podotknúť, že Rusko túto presnú muníciu, respektíve jej staršie varianty, používalo napr. už za vojny v Čečensku, teda nejde zase o tak významný míľnik v histórii ruských ozbrojených síl, ako sa to často predkladá.
Rusko do akcií proti sýrskym povstalcom nasadilo aj diaľkové bombardéry operujúce zo základní na ruskom území. Na jednu stranu plánovanie a koordinácie operácií z niekoľkých ruských základní, zabezpečenie tankovania počas letu a spolupráce s Iránom, cez ktorého vzdušný priestor je väčšina letov vedená, sú cennými skúsenosťami pre ruskú armádu. Na druhú stranu je však otázne, či má také nasadenie bombardérov z vojenského hľadiska zmysel, pretože všetky ciele napadnuté ťažkými bombardérmi sú v dosahu ruských lietadiel operujúcich zo sýrskej Latakie.
Do akcie sa zapojili napríklad bombardéry Tu-22M3, operujúce zo základne Mozdok v Severnej Osetsku. Bombardéry uskutočnili nálet na Deir ez-Zor "hlúpymi" trieštivo-trhavými bombami OFAB-250/270 s váhou 266 kg.
Ruské letectvo okrem bežnej munície využilo bombardéry ako nosiče najnovších variantov striel s plochou dráhou letu Ch-55 (v kóde NATO: AS-15 Kent). Konkrétne išlo o strely Ch-101 a Ch-555.
18. novembra boli tieto strely vypustené z bombardérov Tu-95MS a Tu-160 a ich cieľom boli komunikačné a veliace centrá povstalcov, muničné sklady a ropná infraštruktúra. Bombardéry Tu-160 počas dvanástich letov vypustili 50 striel Ch-101 a bombardéry Tu-95MS vykonali štyri operačné lety, pri ktorých vypustili 15 striel Ch-555.
V minulosti sa objavili správy, že u tohto nového typu striel dochádzalo k technickým komplikáciám. Súčasné ostré použitie však bolo bezproblémové a možno teda predpokladať, že problémy boli odstránené.
Najdlhší operačný let podnikli dva bombardéry T-160, ktoré vzlietli zo základne na polostrove Kola, obleteli Európu a cez Gibraltár a Stredozemné more preleteli nad Sýriou, kde vykonali útok, a následne sa cez Irak, Irán a Kaspické more vrátili späť na základňu v Saratovskej oblasti v Rusku. Počas letu dvakrát dotankovali palivo a preleteli 13-tisíc km.
Týmto diaľkovým letom síce ruské letectvo demonštrovalo svoje schopnosti, avšak strely Ch-101 majú dolet až 5-tisíc km, teda by pre ruské lietadlá nebol problém strely odpáliť v ruskom vzdušnom priestore a nepodnikať zložité niekoľkohodinové lety. Rovnako tak je otázkou, či využitie striel s plochou dráhou letu a diaľkových bombardérov proti povstaleckým cieľom má zmysel, pretože cena striel a celej akcie ďaleko prevyšujú hodnotu zasiahnutých cieľov.
Ponorky v akcii
Rusko v Sýrii tiež demonštrovalo svoje schopnosti vypúšťať strely s plochou dráhou letu z plavidiel. Prvou takouto ukážkou bolo odpálenie striel 3M-14 Kaliber (v kóde NATO: SS-N-27 Klub) z ruských plavidiel v Kaspickom mori v októbri tohto roka. Išlo o streli Klub-N určené na odpálenie z hladinových plavidiel.
Dňa 8. decembra tohto roku boli vypustené ďalšie strely, tentokrát vo variante Klub-S z dieselelektrickej ponorky Projekt 636 Rostov na Done. Strely boli použité proti skladom zbraní a ropnej infraštruktúre Islamského štátu. Tento typ zbraní opäť nebol s najväčšou pravdepodobnosťou nutný k likvidácii cieľov, ale Rusko podľa všetkého chcelo vyskúšať strely v akcii a demonštrovať svoje schopnosti v tejto oblasti.
Ponorky typu Projekt 636 (trieda Varšavjanka) sú vylepšenou variantou ponoriek Projekt 877 (v kóde NATO trieda, Kilo'). Ide o jedny z najtichších dieselelektrických ponoriek súčasnosti. Rostov na Done je druhou zo šiestich modernizovaných ponoriek triedy Kilo.
Ponorky sú stavané v petrohradských lodeniciach pre ruskú čiernomorskú flotilu. Prvou ponorkou tejto triedy je Novorosijsk, ktorý operuje v Čiernom mori. Ďalšie dve ponorky tejto triedy v súčasnosti prechádzajú testovaním a zvyšné dve sa stavajú.
Ruské zbraňové testy sa nezameriavajú len na letectvo a rakety. Do Sýrie boli dodané aj moderné protilietadlové systémy a systémy pre elektronický boj. Sýrska arabská armáda (SyAA) je tiež zásobovaná ruskou pozemnou technikou.
Zatiaľ najmodernejšími zbraňami v jej arzenáli sú tanky T-90A, ktoré sa v Sýrii objavili po ruskej intervencii a zapojili sa do bojov v Aleppe a Damasku. Tanky T-90A sú zaradené do výzbroje 4. Obrnenej divízie sýrskych Republikánskych gárd, ktorým velí generál Alí Mahir Asad, mladší brat prezidenta Assada.
Je isté, že Rusko sa bude snažiť nasadiť v Sýrii ďalšie zbrane, otestovať dosiaľ nevyskúšané zbrojné systémy v bojových situáciách a predviesť novinky v akcii aj potenciálnym zahraničným záujemcom.