"Sýrsky režim, Rusko a Irán nevidí nikoho, kto by im hovoril nie, a preto v Sýrii páchajú ďalšie masakre," vyhlásil v stredu jeden zo zástupcov sýrskej opozície. Tá podmieňuje svoju účasť na mierových rozhovoroch zastavením smrtiacich ruských náletov - lenže politickú cestu z pekla vojny, ktorá sa predtým zdala možná, teraz prehradila beznádej, myslí si denník The Washington Post. Podľa portálu Lidovky.cz posledné dni zaviedli Sýriu na pokraj nezvládnuteľnej katastrofy.
"Voči tomu, čo sa (teraz) deje, nie sme slepí. Sme si veľmi, veľmi dobre vedomí, ako kritická je táto chvíľa," cituje The Washington Post utorkové slová amerického ministra zahraničia Johna Kerryho. Šéf americkej diplomacie tak zhodnotil situáciu v pomyselný predvečer kľúčových mierových rozhovorov, ktorých deklarovaným cieľom je vrátiť do vojnou zúboženej krajiny mier.
Zakázané bomby a moskovské dementi
Ešte pred dvoma týždňami by sa mohlo zdať, že účinné rokovanie je možné, existujúci vývoj však túto nádej marí. Hroziaci krach mierových rozhovorov tak môže prinútiť šéfa Bieleho domu Baracka Obamu, aby sa uchýlil ku kroku, ktorému sa zatiaľ bráni - plne vyzbrojiť a podporiť povstalecké skupiny, ktorých súdržnosti a oddanosti demokratickej a sekulárnej Sýrii neverí, pripomína The Washington Post.
V posledných dňoch preťali ruské letecké údery na protirežimné sily severne od Aleppa zásobovacie trasy opozície a uľahčili postup provládnym jednotkám, ktoré tak skoro môžu obkľúčiť celé mesto. V liste, ktorý ruská strana tento týždeň zaslala americkej vláde, navrhuje Moskva ukončenie náletov k 1. marcu. To by znamenalo ešte tri týždne smrtiaceho bombardovania, ktoré podľa sýrskych pozorovateľov i Západu používa medzinárodným právom zakázanú muníciu a bezohľadne masakruje civilistov, čím prilieva olej do ohňa utečeneckej krízy.
Len od 26. januára organizácia Human Rights Watch zdokumentovala celkom 14 prípadov použitia zakázaných kazetových bômb, ktoré majú na svedomí smrť najmenej 37 civilistov, pričom upozorňuje, že reálny počet týchto útokov aj ich obetí je pravdepodobne mnohonásobne vyššia. Kremeľ napriek tomu trvá na tom, že sa správy o civilných obetiach ruských náletov nezakladajú na žiadnych vierohodných dôkazoch, zopakoval v utorok jeho hovorca Dmitrij Peskov.
Súčasná ruská ofenzíva umožnila prorežimným jednotkám na zemi - teda nielen Asadovej armáde, ale aj Iránom vycvičeným milíciám z Iraku a Iránu a mužom libanonského Hizballáhu - postup na sever, len desiatky kilometrov od hranice s Tureckom. Ide pritom o oblasť, v ktorej opozícii naklonené Turecko a Spojené štáty mali v úmysle vytvoriť zónu, odkiaľ by nimi podporované jednotky čelili z východu sa blížiacemu Islamskému štátu.
Extrémne zranenia a pochmúrne vyhliadky
Neúprosné ruské údery cielia nielen na pozície ozbrojenej opozície, ale aj na civilné oblasti, a v uplynulom týždni dosiahli bezprecedentných rozmerov. "Liečime extrémne zranenia, ktoré sme zatiaľ nevideli. A niekedy to ani nie sú zranenia - tela sú rozbité na kúsky," vykreslil pre The Daily Telegraph lekár z Aleppa. V posledných dňoch zdravotníci slúžili 24-hodinové smeny, aby podľa jeho slov zvládli príval tých, ktorí potrebovali ich pomoc.
"Keď nás bombardoval len (Asadov) režim, preletelo nad nami jedno alebo dve lietadlá a bol koniec. Ale Rusi na nás útočia nepretržite," stiahol si jeden z pacientov pokrývku, aby odhalil ranu na svojom stehne. Vraj mu ju spôsobila bomba, ktorú ani nezačul.
Len za niekoľko dní vyhnali nálety z Aleppa a okolia tisíce nových utečencov, ktorí zaplavili nedávno zatvorenú turecko-sýrsku hranicu. Na mieste pomáhajú charitatívne organizácie, ale dochádzajú im zásoby a sily. Ak boje v oblasti nepoľavia, k hranici by mohlo doraziť až 70 tisíc Sýrčanov, varoval v utorok turecký premiér Davutoglu.
A vyhliadky tých, ktorí zostávajú v Aleppe, sú ešte pochmúrnejšie. Obkľúčenie mesta by podľa OSN "odrezalo 300 tisíc ľudí od humanitárnej pomoci". Agentúra AFP v stredu upozornila, že sýrska armáda už začína Aleppo obkľučovať a tamojší ľudia sa buď pripravujú na útek, alebo v hrôze z hladu hromadia potraviny - vrátane toho, že na strechách sušia chlieb, aby zvýšili jeho trvanlivosť.
"Panuje tu strach, najmä keď ľudia videli Madáju," povedal AFP opozičný aktivista Karam Masrí s odkazom na tragický osud hladujúceho mesta na juhozápade Sýrie, ktoré už mesiace drží v kliešťoch proasadovské vojsko. Projekt Siege Watch medzitým varoval, že v obliehaných miestach nežije v Sýrii 400 tisíc, ako doteraz uvádzala OSN, ale celý milión ľudí.
Medzi Washingtonom a Ankarou to škrípe
Vzťahy Američanov so spojencami na sýrskom bojisku prechádzajú ťažkou skúškou, konštatuje The Washington Post. Tí sa obávajú, že americká vláda podcenila hrozbu Ruska a Iránu, pretože ju zaslepila túžba veriť, že na týchto kľúčových spojencov Asada možno apelovať diplomatickou argumentáciou a zdôrazňovaním spoločného boľavého miesta v podobe teroristov z Islamského štátu (IS).
Americký denník cituje nemenovaného vysoko postaveného predstaviteľa partnerskej krajiny USA, ktorý vyjednávanie charakterizoval ako frašku. Bolo úplne nereálne očakávať, podotkol, že opozícia zasadne k rokovaciemu stolu, zatiaľ čo jej ozbrojené sily aj sýrskych civilistov decimujú ruské nálety a ofenzíva vládnych vojsk, ktorú Rusi v rozpore s nimi odsúhlasenou rezolúciou OSN umožnili.
Turecko, bezprostredný sused ničivej vojny a člen medzinárodnej koalície proti IS pod patronátom USA, lavíruje v prioritách kvôli svojmu boju proti Kurdom - obáva sa, že americké spojenectvo so sýrskymi pešmergami, úspešnými bojovníkmi s džihádistami, povzbudí tureckých Kurdov v ich ceste za vlastným štátom. Spolu s proasadovským vojskom sa navyše k tureckej hranici približujú aj kurdskí bojovníci zo severozápadu krajiny.
Ešte hlasnejšie to medzi Ankarou a Washingtonom zaškrípalo potom, čo turecký prezident Recep Tayyip Erdogan Američanov vyzval, aby si vybrali: buď Turci, alebo Kurdi. Hovorca amerického ministerstva zahraničia John Kirby reagoval na začiatku týždňa vyhlásením, že Spojené štáty sýrskych Kurdov za teroristov nepovažujú, avšak uznávajú, že Turecko áno. Ankara v utorok odpovedala tým, že si povolala na koberček amerického ambasádora Johna R. Bassa.
A zatiaľ to vyzerá, že rokovania medzi sýrskou vládou a opozíciou skončili skôr, ako začali. Opozícia svoju účasť podmienila nielen bezodkladným ukončením ruských náletov, ale tiež tým, že vláda musí do obľahnutých oblastí poslať potravinovú a humanitárnu pomoc a prepustiť ženy a deti, ktoré väzní ako rukojemníkov. Štvrtkové stretnutie zúčastnených strán konfliktu v Mníchove, pôvodne plánované ako strážca progresu mierových rozhovorov, sa v tomto svetle zmenilo na možno poslednú šancu, ako rokovania naštartovať.
Podpora od priateľov
Medzitým sa Západom podporovaná opozícia obáva, že ju opúšťajú tí, ktorých považovala za spojencov - v prvom rade Spojené štáty. Bez podporných injekcií v podobe dodávky zbraní a munície drvivú rusko-asadovskú ofenzívu neprežijú, sú presvedčení jej zástupcovia.
"Rusko je druhá superveľmoc sveta, a bojuje (proti nám) všetku svojou silou. Používa taktiku spálenej zeme a neobzerá sa pritom na to, čo si myslí medzinárodné spoločenstvo," povedal reportérke The Washington Post Mohammed Adib, predstaviteľ opozičnej skupiny Džabhat Šamíja, dominantnej povstaleckej sily v oblasti severného Aleppa. "Problém je v tom, že priatelia (Asadovho) režimu sú skutočne dobrí priatelia a poskytujú veľa pomoci, zatiaľ čo naši priatelia ju niekedy dávajú a inokedy zase nie."
Bez spojencov za chrbtom vraj hrozí ďalšia eskalácia pálčivé bolesti sýrskej vojny: prehĺbenie radikalizácie povstalcov. "Ľudia sa Asadovi za žiadnych podmienok nevzdajú," vyhlásil rezolútne Chálid Šihabeddín, politický poradca zoskupenia Núredín al-Zinki. "Ak zostanú veci tak, ako sú, bez podpory a s nikým, kto by sa postavil Rusku, rebeli budú zatlačení do kúta ... a možné bude všetko."