Vyrastala v Porúrí a roky pracovala v Hamburgu, svoju politickú kariéru však Tatjana Festerlingová (51) spojila s Drážďanmi. Pred rokom sa začala objavovať po boku Lutza Bachmanna, zakladateľa protiimigračného hnutia Pegida, a stala sa tak neformálnou dvojkou formácie, pod ktorej logom protestujú tisíce Nemcov proti prisťahovalcom a nebezpečenstvu údajnej islamizácie Európy.
Vlani neúspešne kandidovala na starostku Drážďan, ako politička sa ale necíti. A nechce, aby sa z Pegidy stala politická strana. "Riešením je len ulica," povedala kontroverzná aktivistka v exkluzívnom rozhovore pre Lidové Noviny.
Pegida v Česku rokovala o medzinárodnej spolupráci. V čom sú pre vás kontakty s Čechmi dôležité?
Našou hlavnou témou je islamizácia, kvôli nej Pegida vyšla v októbri 2014 do ulíc. Nejde ale len o hrozbu islamu, pretože s ním je spojených množstvo ďalších tém - budúcnosť sociálnych systémov, strata slobody. To sú témy, ktoré nie sú čisto nemecké.
Zbratanie s východnou Európou hľadáme ešte z iného dôvodu. Nemeckí politici aj médiá k nám pristupujú pohŕdavo, čelíme diskreditácii, novinári ani politici si nechcú pripustiť, že v uliciach demonštrujú ľudia, ktorí majú pre demokraciu pochopenie. A pretože chceme viesť dialóg, nezostáva nám než sa obrátiť na susedov.
Ako prvú ste spomenuli islamizáciu. Česko však s islamským prisťahovalectvom skúsenosti nemá, väčšina žiadateľov o azyl sú Ukrajinci ...
Takýto argument počúvame u nás v Sasku tiež, pretože máme nízky počet moslimských žiadateľov o azyl. To ale máme čakať na to, až tu vznikne moslimská paralelná spoločnosť, až tu budú platiť zákony šaría, až tu vzniknú nebezpečné zóny, ako to vidíme v západnej časti Nemecka?
Preto považujem za rozumné, aby krajiny ako Česko, Slovensko, Poľsko či Maďarsko rovno povedali, že pri sebe nič také mať nechcú. Považujem za veľmi zdravý postup, keď v regióne východnej Európy existujú hnutia a strany, ktoré sa takými témami vopred zaoberajú.
Vlády krajín, ktoré ste vymenovala, sú ale voči migračnej politike EÚ mimoriadne kritické. Beriete to na zreteľ?
To hrá veľkú úlohu. Nemci sú neustále konfrontovaní s komplexom viny. V dôsledku toho Nemci ako národ stratili sebavedomie. Preto nám ako hnutiu občanov, ktorí majú odvahu vyjsť každý týždeň do ulíc, robí dobre, keď niekto, ako je váš prezident, vystúpi 17. novembra na pódiu a prednesie báječnú reč. Posilňuje to sebavedomie nemeckého národa.
U nás sme naopak svedkami toho, že názory, ktoré odporujú vláde, sú umlčiavané pomocou cenzúry a obmedzovania slobody slova. Kancelárka Merkelová zaviedla Nemecko do izolácie, takže sa teraz ostatné krajiny fascinovane pýtajú, či sa Nemci náhodou nezbláznili ...
Pegida nemá doteraz žiadnu formálnu štruktúru. Vzíde z protestov regulárna politická strana?
Pre mňa znie otázka tak, či má dnešná situácia vôbec nejaké riešenie v rámci politických strán. Ľudia strácajú dôveru v strany, pretože takzvaní zástupcovia ľudu už ľud nezastupujú. Takže ja osobne si nemyslím, že by politické strany alebo voľby mohli niečo zmeniť.
Nie je pre vás nádejou ani Alternatíva pre Nemecko (AFD), z ktorej ste vlani vystúpila?
Po krajinských voľbách, ktoré Nemecko za mesiac čakajú, môžu vzniknúť zaujímavé povolebné koalície. Zásadný prielom ale čakať nemožno. Preto som presvedčená, že riešením je len ulica. Dôležitejšie než zakladanie nejakej novej strany je mobilizovať ľudí.