V obliehanom sýrskom meste Madája ľudia dlhé mesiace trpeli nedostatkom jedla. Server Foreign Policy teraz prišiel s informáciou, že pracovníci OSN o zúfalej situácii vedeli už od októbra minulého roka, ale pomoc vyslali až pred pár dňami. Vychádza z uniknutých dokumentov, ktoré boli pôvodne určené len pre zamestnancov OSN.

Asi 40 tisíc obyvateľov sýrskeho mesta Madája žije dlhé mesiace v obkľúčení stúpencov Hizballáhu, asadovských vojsk a sýrskej opozície. Po mesiacoch obliehania chýba jedlo a deti sú podvyživené. Aby miestni prežili, jedli čokoľvek, čo im prišlo pod ruku - hmyz, lístie i mačky. V predchádzajúcich dňoch do mesta dorazila prvá potravinová pomoc. Miestni sa tak podľa všetkého pomaly dostávajú z najhoršieho.

Pozornosť ochrancov ľudských práv sa teraz presúva k OSN, ktorej postup je podľa aktivistov prinajmenšom sporný. Či už v samotnej pomoci na mieste, tak pri vyhodnocovaní údajov z terénu, na základe ktorých sa následne rozhoduje o prerozdelení materiálu.

Vedeli o tom od októbra

Server Foreign Policy prišiel s informáciou, že pracovníci OSN o utrpení v Madáji niekoľko mesiacov vedeli, ale na miesto nevyslali žiadnu pomoc. Redaktori spomínaného servera vychádzajú z materiálov, ktoré kolovali medzi pracovníkmi OSN z oddelenia Koordinácie humanitárnej pomoci (OCHA). Dokumenty vydané 6. januára opisujú "zúfalé podmienky vrátane mnohých prípadov podvýživy" a potrebu "urgentnej pomoci", uvádza server Foreign Policy.

V správe tiež stojí, že ľudia z Madáji informovali pracovníkov OSN o asi tisícke prípadov podvýživy už v októbri minulého roka. Správa však dostala od vedenia OCHA označenie interného materiálu, ktorého obsah by nemal uniknúť na verejnosť.

Oddelenie OSN sa ale obhajuje, že sa pokúšalo dohodnúť prerušenie obliehaní viacerých miest po celej Sýrii. "Vyslanie konvojov s humanitárnou pomocou do všetkých obliehaných miest a ťažko dosiahnuteľných oblastí je základom, prioritou je však celkové ukončenie obliehania," stojí vo vyhlásení zverejnenom 15. januára.

Ochrancovia ľudských práv upozorňujú, že OCHA dlhodobo chybuje tiež pri vyhodnocovaní, ktoré oblasti možno považovať za obliehané a ktoré za ťažko dosiahnuteľné. Obliehanie, ktoré civilistom znemožňuje zásobovať konkrétnu oblasť, možno pritom považovať za vojnový zločin. V praxi sa to prejavilo napríklad u dedín Fua a Kafrajá, kde na podvýživu nezomrel žiadny človek, ale napriek tomu boli označené za obliehané mestá. Madája oproti tomu figurovala v dokumentoch OCHA iba ako ťažko dosiahnuteľná oblasť.

Nepresná štatistika a tlak Bezpečnostnej rady

Kritika sa čoraz častejšie znáša tiež na nepresnú štatistiku, s ktorou OCHA pracuje. Podľa údajov OCHA sa obliehania sýrskych miest dotýkajú asi 400 tisíc ľudí. Organizácia Syrian American Medical Society pritom odhaduje, že 608 tisíc ľudí žije na území obliehanom iba vládnymi vojskami. Podľa lokálnych zdrojov následkom obliehania trpí dokonca viac ako milión Sýrčanov.

Kvôli situácii v Sýrii sa 14. januára mimoriadne zišla Bezpečnostná rada OSN. Juhokórejská diplomatka Kjung Wa-kang uviedla, že "neexistuje dôvod, vysvetlenie ani ospravedlnenie pre to, aby sa bránilo záchrane ľudí, ktorí to potrebujú". Ruské ministerstvo zahraničia vyzvalo všetky strany sýrskeho konfliktu, aby sa zasadili o zabezpečenie humanitárnej pomoci pre obliehané a hladujúce mestá. Ministerstvo vraj spolupracuje so sýrskou vládou a snaží sa ju prinútiť k spolupráci s OSN.

Ruské lietadlá už doviezli 22 ton pomoci do oblasti okolo východosýrskeho mesta Dajr az-Zaur. Podľa Sýrskej organizácie pre ochranu ľudských práv (SOHR), ktorá situáciu v krajine sleduje z Londýna, ruské nákladné lietadlo sprevádzané vojenskými strojmi zhodilo pomoc v niekoľkých oblastiach kontrolovaných vládou.