Píše pre najväčší fínsky denník Helsingin Sanomat. A venuje sa širokému okruhu globálnych tém: od teroristických útokov v Bruseli, cez daňovú kauzu Panama Papers až po klimatické zmeny. Na tom by nebolo nič nezvyčajné, keby celá jej novinárska práca nebola určená trochu inému publiku, ako sme na Slovensku zvyknutí – deťom. Maija Liikkanen pomohla založiť vo Fínsku spravodajstvo výlučne pre deti. Pretože chce zmeniť pohľad spoločnosti na deti, ktoré majú rovnaké právo ako dospelí rozumieť tomu, čo sa vo svete deje.
Ako ti napadlo rozbehnúť doma vo Fínsku projekt detského spravodajstva?
Pred štyrmi rokmi som pracovala ako opatrovateľka v Nemecku. Starala som sa o dve deti, šesť- a jedenásťročné dievčatá. Často sme posedávali pred televíziou. Všimla som si, že televízna stanica ZDF (Zweites Deutsches Fernsehen) prináša každý deň desaťminútové spravodajstvo pre deti. Ten spravodajský program sa volá Logo!, je určený pre deti od osem do dvanásť rokov. Veľmi sa mi to páčilo. Hlavne preto, že moja nemčina vtedy ešte nebola na dobrej úrovni, ale chcela som sa zlepšovať. Ten nápad sa mi doslova začal rodiť v hlave, keď som si uvedomila, že dokonca aj s mojou úbohou nemčinou som z detských správ rozumela každej informácii. Deťom všetko vysvetľovali veľmi jasne, rozumným spôsobom. Od regionálnych problémov cez politiku a financie. Tak som začala pátrať po tom, či aj u nás doma vo Fínsku majú deti možnosť sledovať spravodajstvo určené výlučne pre ne. Zistila som, že nie.
Čo sa stalo, keď si sa vrátila domov?
Vrátila som sa do bežného života. Trochu som na ideu detských novín zabudla. Až poslednú jeseň som sa týmto nápadom začala znova zaoberať. Stále sme vo Fínsku nič také nemali. Minulý rok bol pre Fínsko veľmi ťažký, predovšetkým leto a jeseň, kedy sa utečenecká kríza doslova vymkla Európe spod kontroly. Celé Fínsko bolo hore nohami. Spoločnosť sa začala rozdeľovať na dva tábory. Médiá boli veľmi kritické ku všetkým. Z detí som cítila strach. Povedala som si, že práve preto potrebujeme niečo ako detské noviny, detské spravodajstvo. Deti jednoducho tiež musia vedieť o veciach, ktoré sa okolo nás dejú. Musia im rozumieť.
Aké kroky si podnikla, aby si projekt detských novín previedla do reality?
Jednoducho som zašla za mentorkou môjho štúdia na fakulte žurnalistiky. Opýtala som sa jej, čo môžem pre to urobiť. Odporučila mi kontaktovať vedúcu našej fakulty žurnalistiky na univerzite. Pri rozhovore s ňou som zistila, že ona sama už na niečom takom začala pracovať s editorom najväčšieho fínskeho tlačeného denníka Helsingin Sanomat. Hoci tento projekt detských novín plánovali, nemali naň financie. Až tento rok na jar sa nám to konečne podarilo posunúť vpred. Zavolali mi z denníka a aj vďaka vedúcej našej fakulty, ktorá im neustále hovorila „na tento projekt potrebujete presne toto dievča,“ na ňom teraz pracujem. Vždy som chcela robiť s deťmi, robiť pre ne niečo výnimočné.
Kto všetko sa teraz podieľa na príprave spravodajstva pre deti?
Okrem mňa najali ešte jedno dievča v mojom veku. Fanny Fröman sa stará o celú úpravu detských správ, dokonca je tvárou našich videospráv. Sú to približne dva mesiace odkedy nám vyšli prvé noviny pre deti.
Ako tieto noviny vyzerajú?
Detské noviny sa volajú Lasten uutiset (v preklade Detské novinky) a sú súčasťou Helsingin Sanomat (Helsinské správy). Sú určené pre deti zo základných škôl, vekovo od šesť do dvanásť rokov. Snažili sme sa, aby vyzerali úplne inak ako Helsinské správy, logo a písmo sú však v rovnakom formáte aj fonte ako tento denník. Tlačená verzia Lasten uutiset má v rámci denníka síce zatiaľ len dve strany, ale máme aj internetovú stránku, profil na Facebooku, Instagrame a Snapchate. Tak si nás nájde každé dieťa, ktorého rodičia si denník Helsingin Sanomat kupujú. To je výhoda najväčšieho denníka v krajine. Časom by sme ich však chceli vydávať osobitne.
V čom spočíva rozdiel v príprave a v písaní správ pre deti a pre dospelých?
To je dobrá otázka. (smiech) Začali sme len prednedávnom, takže je to zatiaľ veľmi intuitívne. Najdôležitejšie je mať vždy na pamäti, že písať pre deti väčšinou znamená, že o podobných udalostiach a súvislostiach možno predtým ešte nikdy nepočuli. Všetko musí byť jednoducho a zároveň do detailov vysvetlené. Písala som pre deti napríklad o terorizme a Islamskom štáte. Najprv som im musela vysvetliť, kto sú teroristi, čo terorizmus vo svete spôsobuje a prečo teroristi páchajú útoky napríklad v európskych metropolách. Je veľmi ťažké opísať im tieto udalosti, ktorých výsledkom je často strach a bolesť. Musím byť veľmi opatrná. Nedávno som pre deti pripravovala video o klimatických zmenách. V prvom rade som im to chcela vysvetliť priamo v novinách, ale potom som si uvedomila, že je to veľmi široká téma a priestoru v novinách je málo. Rozhodla som sa preto v tlači vysvetliť deťom, ako môže klimatická zmena ovplyvniť život ľudí vo Fínsku. Vysvetlila som im veľmi jednoducho, prečo sa klíma mení. Strávila som nad tým asi šesť hodín, aby som tomu rozumela ja, a aby tomu porozumeli aj oni. Potom som to nakreslila, natočila na video a pridala k tomu hlasový komentár. Keď som im vysvetľovala daňovú kauzu Panama Papers, musela som začať s tým, prečo vôbec ľudia dostávajú peniaze za to, že pracujú, až potom som začala vysvetľovať problematiku daní a daňových podvodov. Bolo to ťažké.
Prečo je pre teba dôležité, aby deti od určitého veku mali prehľad o tom, čo sa deje v ich krajine, čo sa deje vo svete?
Žijeme v uponáhľanom svete a pomerne málo ľudí vo Fínsku sleduje denne správy v televízii, alebo číta noviny pri raňajkách, ktorých súčasťou sú aj deti. Dospelí majú svoje smartfóny, kde čítajú správy. Členovia rodiny majú svoje vlastné počítače vo svojich vlastných izbách. Rodičia s deťmi nemajú čas diskutovať. Zo všetkého najviac preto chcem, aby aj deti dostali možnosť získať poznanie o tom, čo sa vo svete deje a prečo sa to deje. Ak ich to zaujíma, prečítajú si o tom v novinách a môžu sami začať diskutovať s rodičmi, s učiteľmi a dozvedieť sa viac. Môžu klásť otázky a dostať odpovede. Jednoducho chcem vrátiť komunikáciu k rodinnému stolu.
Prvá veľmi pozitívna vec, ktorá mi pri predstave detských novín napadne, je, že je to dobrý prostriedok, ktorý môže slúžiť ako prevencia pred radikalizáciou názorov a postojov detí, ktorá môže nastať práve pri prechode z detstva do puberty či dospelosti. Nie je to tak?
Áno. V súčasnom spoločenskom, ale aj politickom prostredí vo Fínsku, hocikde v Európe či vo svete, je veľmi kľúčová jednota a zomknutosť, nielen v mediálnom prostredí, ktoré nás dotuje informáciami a názormi. Mnohé deti žijú v prostredí, v ktorom sa spoločnosť polarizuje a zaznievajú silné hlasy proti ľuďom inej farby pleti z iných krajín. Všetko to na ne vplýva, sú zmätené, nemajú dostatok informácií. Preto je dnes dôležité dať deťom čím skôr šancu, aby si samé mohli utvoriť názor. Aby ho mohli podložiť informáciami, ktoré samé získajú.
Ako reagujú na Lasten uutiset deti?
Máme veľa pozitívnych ohlasov priamo od detí. Píšu nám, že sa im tento nápad páči. Dokonca sa mnohé z nich chcú na správach podieľať, chcú s nami spolupracovať a písať do novín. Je to veľmi milé. Nedávno sa nám dokonca ozval jeden fínsky youtuber, ktorý by s nami chcel spolupracovať. Neviem ako u vás na Slovensku, ale tu vo Fínsku deti často pozerajú videá na youtube a sledujú, ako ľudia hrajú rôzne hry. Snáď všetky deti sú z toho nadšené. Myslím, že toto je ďalšia možnosť, ako sa k nim dostať bližšie a nasmerovať ich správnou cestou.
Keď sme sa zoznámili a ty si mi o svojej práci začala rozprávať, povedala si, že Fínsko je posledná nordická krajina, ktorá s projektom spravodajských novín pre deti začala. Prečo je to tak?
Áno. Napríklad v Dánsku nemajú také striktné pravidlá, čo sa týka komercializácie, reklamy či akéhokoľvek obsahu určenému deťom prostredníctvom médií. Vo Fínsku to so zverejňovaním v médiách nie je také jednoduché. Naopak, je to veľmi prísne. Preto máme aj taký problém so získaním finančnej podpory na tento projekt. Je to naša najťažšia úloha. Ťažšia ako napísať článok pre deti o tom, čo je to globálne otepľovanie alebo prečo sa v Bruseli stal teroristický útok. (smiech) Osobne cítim, že fínske médiá a spoločnosť si necenia deti dostatočne. Väčšina Fínov si stále myslí, že deti nepotrebujú nič vedieť. Deti podľa nich musia najprv vyrásť, až potom majú právo niečo vedieť. Ja si to nemyslím. Médiá vo Švédsku, Nórsku a Dánsku si to nemyslia tiež. Všetky tieto krajiny už majú samostatné noviny pre deti. Nepokrývajú len vtipné udalosti, prinášajú deťom aj vážne a dôležité témy zo sveta.
Takže momentálne na Lasten uutiset nikto finančne neprispieva? Nijaký sponzor?
Nie, snažíme sa nejakého nájsť. Všetci dávajú od projektu ruky preč. Zatiaľ len berieme peniaze od Helsingin Sanomat. (smiech) Myslím si však, že je to práve typ projektu, ktorý by mal získať finančnú podporu a ľudia, ktorí majú moc rozhodovať o tom, do čoho ich spoločnosti peniaze investujú, by o tom mali premýšľať.
Koho ste doteraz požiadali o finančnú podporu na detské noviny?
Ešte predtým ako som na detských novinách začala spolupracovať s denníkom, ponúkla som tento projekt napríklad verejnoprávnemu rádiu či televízii. Zaujalo ich to, ale nie natoľko, aby ho podporili finančne. Helsingin Sanomat nakoniec chňapol po tomto projekte ako prvý. Mali sme rovnaký nápad, preto sme sa spojili. Hoci nerozumiem tomu, ako to funguje vo veľkých spoločnostiach s peniazmi, ako funguje marketing, zdá sa mi šialené, že nikto nepovažuje za dôležité, aby aj deti mali plnohodnotný prístup k informáciám.
Rozmýšľali ste aj nad spoluprácou so školami?
Takmer všetky školy tu v okolí Helsínk sú týmto projektom nadšené, takže sú radi, ak im zavoláme a prídeme urobiť s deťmi napríklad interview a strávime s deťmi nejaký čas. Dlhodobá spolupráca zatiaľ nie je možná, nemáme financie na to, aby sme im tieto noviny mohli napríklad distribuovať. Ešte sme len na začiatku, ale pokračujeme a nevzdávame sa.
Kam až by si chcela tento projekt dotiahnuť? Aký je tvoj osobný cieľ?
Mám rada deti. Túto úlohu som si vzala k srdcu. Ešte nikdy som nebola z ničoho taká nadšená ako z tohto projektu. Moja stáž v Helsingin Sanomat končí začiatkom júna. Neviem, či sa nám dovtedy alebo potom podarí nájsť sponzora, ktorý nám venuje na projekt nejaký kapitál. Neviem, či v Helsingin Sanomat zostanem vôbec pracovať. Neviem, čo sa stane. Ale chcem pokračovať v informovaní detí o tom, čo je dôležité. Chcem im dať šancu pýtať sa, pretože je nefér podceňovať ich v tejto oblasti. Presvedčili ma o tom samé, keď som s mnohými z nich robila rozhovory. Ohúrili ma už len tým, ako si cenia rovnoprávnosť v spoločnosti. Neopakovali len to, čo im bolo povedané, čo niekde počuli. Rozumejú tomu, čo hovoria. Majú svoj vlastný názor. Chcem im ukázať, že majú svoje miesto v spoločnosti rovnako ako dospelí ľudia, preto majú právo vedieť, čo sa deje v politike, v spoločnosti, vo svete. Nie je to len naša vec, je to vec všetkých. Aj detí.
Článok vznikol v spolupráci s Platformou mimovládnych rozvojových organizácií v rámci projektu Európsky rok rozvoja 2015: Médiá a rozvoj.
Sekcia Globálne vznikla v rámci projektu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.
Autorka je študentkou kurzu Globálne výzvy (nielen) pre žurnalistov. Kurz je súčasťou projektu Svet medzi riadkami.
