Rýchlosť, s akou Taliban postupuje v Afganistane, mnohých prekvapila. Regionálne metropoly afganských provincií padajú do rúk bojovníkov tejto radikálnej islamistickej skupiny ako kocky domina.
Postup ozbrojencov jednoznačne nabral spád, zatiaľ čo afganská vláda sa snaží udržať pri moci, napísal spravodajský portál BBC News.
Tento týždeň jedna uniknutá správa americkej rozviedky odhadla, že by Taliban mohol zaútočiť na Kábul počas niekoľkých týždňov a vláda by mohla padnúť do 90 dní. Ako sa teda mohlo všetko zbehnúť tak rýchlo?
Spojené štáty a ich spojenci z NATO - vrátane Veľkej Británie - strávili väčšinu posledných 20 rokov výcvikom a vyzbrojovaním afganských bezpečnostných síl. Mnoho amerických a britských generálov tvrdilo, že vytvorili silnejšiu a schopnejšiu afganskú armádu. Tieto prísľuby však dnes vyznievajú prázdno.
Sila Talibanu
Afganská vláda by stále mohla, teoreticky, mať navrch, pretože má k dispozícii väčšiu silu. Počet príslušníkov afganských bezpečnostných síl dosahuje viac ako 300-tisíc, teda aspoň na papieri. To zahŕňa afganskú armádu, letectvo a políciu. Ale v skutočnosti krajina vždy zápasila so snahou splniť kvóty regrútov.
Afganská armáda a polícia majú na konte problematickú históriu vysokého počtu obetí, dezercií a korupcie, kedy niektorí bezškrupulózni velitelia poberali žold za neexistujúcich vojakov, takzvané "mŕtve duše".
Vo svojej poslednej správe pre americký Kongres vyjadril Špeciálny generálny inšpektor pre Afganistan (SIGAR) "vážne obavy z rozkladných následkov korupcie ... a pochybnú presnosť údajov o aktuálnom počte ozbrojených síl".
Jack Watling z britského Kráľovského ústavu pre obranné a bezpečnostné štúdie uviedol, že dokonca ani afganská armáda si nikdy nebola istá, koľko vojakov vlastne má. A navyše podľa neho boli neustále problémy s udržaním vybavenia a morálky. Vojaci boli často posielaní do oblastí, kde nemajú žiadne kmeňové ani rodinné väzby. To je jedným z dôvodov, prečo môžu byť niektorí z nich ochotní tak rýchlo a bez boja opustiť svoje stanovišťa.
Spočítať silu Talibanu je ešte ťažšie. Podľa amerického Strediska pre boj proti terorizmu vo West Pointe odhady uvádzajú, že jadro Talibanu tvorí 60-tisíc bojovníkov. Pri započítaní ďalších ozbrojených skupín a stúpencov môže tento počet prekročiť 200-tisíc.
Doktor Mike Martin, paštúnsky hovoriaci bývalý britský vojenský dôstojník, ktorý vo svojej knihe An Intimate War (Dôverná vojna) opísal históriu konfliktu v provincii Hílmand, varoval pred rizikom definovania Talibanu ako jedinej, monolitickej skupiny. Namiesto toho uvádza: "Taliban je bližšie ku koalícii nezávislých držiteľov, ktorí sú voľne - a s najväčšou pravdepodobnosťou dočasne - navzájom spojení." A dodáva, že tiež afganská vláda je hnaná miestnymi frakčnými motívmi.
Prístup k zbraniam
Aj tu by mala mať afganská vláda výhodu ako z hľadiska financovania, tak z hľadiska zbraní. Dostala miliardy dolárov, aby mohla vojakom zaplatiť žold a vybavenie - väčšinou od Spojených štátov. Vo svojej správe z júla 2021 SIGAR uvádza, že na bezpečnosť Afganistanu bolo vynaložených viac ako 88 miliárd dolárov. Správa však zlovestne dodáva: "Na otázku, či boli tieto peniaze dobre vynaložené, odpovie výsledok stretov na bojisku."
Tam by malo vládnym silám poskytnúť kritickú výhodu afganské vojenské letectvo. Ale to neustále čelilo a stále zápasí so snahou udržať v prevádzkyschopnom stave svojich 211 lietadiel a zabezpečiť pre nich posádky. Tento problém je čím ďalej tým akútnejší vzhľadom na to, že sa Taliban cielene zameriava na pilotov. Rovnako tak nie je letectvo schopné spĺňať požiadavky veliteľov pozemných síl.
Preto sa v posledných dňoch do bojov zapojilo americké vojenské letectvo, napríklad pri meste Laškargáh. Nie je však jasné, ako dlho ešte budú Spojené štáty ochotné podobnú podporu poskytovať.
Taliban sa často spolieha na zisky z obchodu s drogami, ale má tiež podporu zvonku - predovšetkým z Pakistanu. V poslednej dobe Taliban ukoristil zbrane a vybavenie afganských bezpečnostných síl, z ktorých časť im poskytli Spojené štáty - vrátane vozidiel Humvee, prístrojov na nočné videnie, guľometov, mínometov a delostrelectva.
Afganistan bol už predtým zaplavený zbraňami po sovietskej invázii a Taliban dokázal, že sa aj s primitívnejšími prostriedkami dokáže brániť oveľa vyspelejším silám. Stačí si spomenúť na smrtiace následky improvizovaných výbušných zariadení (IED) na amerických a britských vojakov. To a miestna znalosť terénu bolo a je ich výhodou.
Sústredenie na sever a západ
Napriek nesúrodej povahe Talibanu niektorí aj tak vidia v ich najnovšom postupe koordinovaný plán. Bývalý britský veliteľ brigády a teraz člen Ústavu strategických štúdií Ben Barry pripúšťa, že územné zisky Talibanu môžu byť oportunistické, ale dodáva: "Keby som mal vytvoriť plán kampane, potom by mi dalo veľkú prácu prísť s niečím lepším, než je toto."
Poukazuje pritom na to, ako sa útoky Talibanu sústreďujú na sever a západ, a nie na ich tradičné bašty na juhu krajiny. Taliban tiež obsadil kľúčové hraničné prechody a kontrolné stanovište, a tým vládu zápasiacu s nedostatkom financií pripravil o nevyhnutne potrebné zisky zo cla.
Taliban tiež zintenzívnil cielené vraždy kľúčových oficiálnych činiteľov, bojovníkov za ľudské práva a novinárov. Pomaly, ale iste tak vymazáva časť malých krôčikov dopredu, ktoré krajina získala za posledných 20 rokov.
Pokiaľ ide o stratégiu afganskej vlády - tú je oveľa ťažšie definovať. Sľuby, že znovu obsadia všetky časti územia, ktoré dobyl Taliban, znejú čím ďalej tým viac hlucho. Zdá sa tiež, že Taliban víťazí v propagandistickej vojne. Úspechy na bojovom poli podľa Barryho posilnili morálku Talibanu a dodali mu pocit jednoty. Naopak afganská vláda je na kolenách, hašterí sa a odvoláva generálov.
Ako toto všetko skončí?
Situácia rozhodne pre afganskú vládu vyzerá neradostne. Jack Watling však mieni, že aj keď všetko vyzerá pre afganskú armádu čím ďalej tým pesimistickejšie, "situáciu by ešte stále mohla zachrániť politika". Ak sa vláde podarí získať na svoju stranu kmeňových vodcov, stále ešte má šancu dostať sa z patovej situácie.
Tento názor zdieľa aj Mike Martin, ktorý poukazuje na návrat bývalého vodcu jednej z ozbrojených frakcií Abdara Rašída Dóstuma do Mazáre Šarífu. To je podľa neho významný moment, pretože Dóstum už začal vyjednávať.
Letné obdobie bojov už čoskoro skončí a príde afganská zima, počas ktorej sú presuny pozemných síl náročnejšie. Je stále ešte možné, že do konca roka v Afganistane vydrží patová situácia, kedy sa vláda bude držať v Kábule a niekoľkých väčších mestách. Ak sa Taliban roztriešti, mohla by sa dokonca karta obrátiť.
Ale v tejto chvíli sa zdá, že snaha USA a NATO priniesť do Afganistanu mier, bezpečie a stabilitu, bola rovnako márna, ako rovnaký pokus Sovietskeho zväzu pred nimi.