Predstavme si štát, ktorý má desať občanov a ročný príjem dvesto miliónov eur. To znie fajn, nie? Ďalej si predstavme, že osem z nich má rovnaký príjem. To znie stále fajn. A nakoniec si predstavme, že tí zvyšní dvaja spolu vlastnia 180 miliónov eur. To už sa nazýva príjmová nerovnosť.
Podľa poslednej štúdie medzinárodnej mimovládnej organizácie Oxfam, 62 najbohatších jednotlivcov vlastní taký majetok ako 3,6 miliardy najchudobnejších ľudí. Výskum priniesol aj inú informáciu: majetok tej hŕstky bohatých vzrástol od roku 2010 o 542 miliárd dolárov, ký majetok tých najchudobnejších klesol o bilión dolárov.
Usporiadané párovanie
Za roztváraním príjmových nožníc vo svete môže viacero dôvodov. Málo sa však hovorí napríklad o tom, že rozdiely sa zväčšujú aj kvôli tzv. assortative mating (usporiadanému párovaniu). Spočíva v tom, že do manželstva spolu vstupujú a plodia deti predovšetkým ľudia z rovnakej spoločenskej vrstvy. Keď sa v minulosti brali ľudia v skoršom veku, nemohli dopredu vedieť, ako bude zarábať ich partner. „Dnes sa však berú neskôr, čo vytvára priestor pre párovanie sa ľudí z rovnakej príjmovej či spoločenskej vrstvy. Rovnako ženy neboli v minulosti také aktívne na pracovnom trhu. Väčšina žien trávila svoj produktívny vek v domácnosti, a tak nedochádzalo k takému ´párovaniu bohatstva,´“ tvrdí Róbert Chovanculiak z inštitútu INESS. Navyše, u ľudí s nižším vzdelaním sa častejšie ako u vysokoškolsky vzdelaných objavuje rozvodovosť a s ňou spojený znížený životný štandard, delenie majetku a náklady na právnikov.
Americkí vedci z Inštitútu pre budúcnosť práce v roku 2015 publikovali výskum, v ktorom kvantitatívne dokázali vplyv usporiadaného párovania na zvýšenie príjmových nerovností v USA v rokoch 1960 - 2005. Slovensko nie je výnimkou - podľa demografických štatistík až 74 percent vysokoškolsky vzdelaných mužov si zobralo nevesty s rovnakým stupňom vzdelania a rozvodovosť je častejším javom u ľudí s nižším stupňom vzdelania.
Daňové úniky
Za hromadením bohatstva v rukách pár jednotlivcov však stoja hlbšie príčiny. Jeden z top dôvodov extrémnych príjmových nerovností sú daňové úniky. Organizácia Oxfam napríklad predpokladá, že africké krajiny každoročne strácajú na daniach 14 miliárd dolárov, ktoré končia v daňových rajoch. Taký objem peňazí by stačil, aby miestne zdravotníctvo zachránilo štyri milióny detských životov a miestne školstvo umožnilo každému dieťaťu chodiť do školy.
Oxfam preto apeluje na to, aby sa svet spojil v boji proti daňovým únikom. „Všetky vlády, vrátane rozvojových krajín musia súhlasiť so vznikom globálneho daňového orgánu, ktorý bude zahŕňať všetky vlády s cieľom zabezpečiť, aby lokálne daňové a odvodové systémy nepoškodzovali globálnu ekonomiku,“ zhŕňa vo svojej štúdii. OECD zas vo svojej správe odporúča najmä zvýšenie daní bohatým.
Ako je na tom Slovensko
Príjmové nerovnosti sa neprehlbujú len vo svete, ale na Slovensku. No aj napriek tomu patríme medzi krajiny, kde sú nožnice roztvorené takmer najmenej vo svete. Vyplýva to z tzv. Giniho koeficientu. Ten ukazuje, ako je v spoločnosti prerozdelené bohatstvo. Pohybuje sa v rozmedzí od 0 po 1, pričom 0 predstavuje absolútnu rovnosť v spoločnosti a 1 absolútnu nerovnosť, keď jeden jednotlivec je prijímateľom celého národného dôchodku. Vlani malo Slovensko Giniho koeficient na úrovni 0,26 percenta. Veľmi podobne sú na tom aj v Dánsku, Slovinsku, Nórsku, na Islande a v Českej republike.
Hoci je príjmová nerovnosť na Slovensku v porovnaní s inými krajinami nízka, neznamená to automaticky, že na Slovensku nie je chudoba. Podľa európskeho štatistického úradu Eurostat bolo v roku 2015 rizikom chudoby ohrozených 18,4 percenta obyvateľstva, čiže okolo 960-tisíc osôb. „Chudobou a tvrdou materiálnou depriváciou sú u nás najviac postihnutí nezamestnaní, jednorodičovské rodiny a viacdetné rodiny,“ bližšie špecifikovala sociologička Zuzana Kusá zo Slovenskej akadémie vied.
Príjmová nerovnosť nie je len historickým prežitkom, ale je fenoménom, ktorý kulminuje v poslednom období. Riziká z neho vyplývajúce sú predovšetkým sociálne nepokoje, rast extrémizmu a migrácia. Z toho dôvodu sa stala jednou z hlavných globálnych výziev súčasných svetových politikov.
