Zamestnanci, ktorí predtým oplývali pracovným nadšením, čím ďalej častejšie na poradách mlčia. Najsnaživější pracovníci zrazu začínajú chodiť neskoro do práce a odchádzajú skôr. Iným zase robí problém ráno vstať z postele, majú pocit, že už toho viac nezvládnu, píše denník The Wall Street Journal.

Hŕba zamestnancov podľa psychológov trpí preťažením a vyčerpaním. Neistota v zamestnaní, požiadavky na to byť neustále dostupní a odvádzať viac práce s menej prostriedkami - a to aj v prípadoch, že firma prekvitá - mnoho zamestnancov priviedlo do bodu zlomu.

Nápor na linku

Na stres a úzkosť sa sťažuje asi 70 percent ľudí, ktorí sa obracajú na linku dôvery pomáhajúcu ľuďom s problémami v práci Workplace Options. V roku 2014 si na tieto problémy sťažovalo len 50 percent volajúcich. Len minulý mesiac linka zaznamenala 42 500 hovorov, čo predstavuje 18-percentný nárast oproti vlaňajšiemu mesačnému priemeru.

Podľa rozsiahleho prieskumu Gallupovho ústavu v roku 2012 viac ako 40 percent Američanov uviedlo, že sú z práce tak vystresovaní, že majú pocit vyhorenia.

Lepšie výkony

Zamestnávatelia počas finančnej krízy zamestnávali menej ľudí a po existujúcich zamestnancoch požadovali väčšie pracovné výkony. Od krízy ubehlo takmer desať rokov a neistota v zamestnaní sa stala bežným javom, uviedol vedúci Workplace Options Alan King.

"(Zamestnanci) menej asertívne stanovujú svoje hranice, pretože sa boja, že prídu o prácu," povedal manhattanský psychológ Alden Cass. Vyhorenie začína, keď si zamestnanec dlhšiu dobu pripadá preťažený, apatický a vo výsledku otupený, doplnil.

Tieto pocity sa častejšie objavujú u zamestnancov, ktorí nemajú pevne stanovenú pracovnú dobu, napríklad ľudia pracujúci v zdravotníctve či advokáti. "Práca každého je teraz veľmi náročná," povedala konzultantka v oblasti zamestnaneckých vzťahov Jeanne Meisterová. Radí napríklad spoločnostiam Microsoft Corp. a Cisco Systems Inc.

Miliardy za zdravie

Vedúci spoločností, ktorí pred rokmi sťažnosti svojich zamestnancov odsudzovali, začínajú priznávať, že stres zamestnancov má na ich firmy veľký dopad - čiastočne preto, že tiež trpia stresom, myslí si King.

Zdravotné náklady spojené s pracovným stresom sa v USA podľa vlani zverejneného článku profesorov zo Stanfordskej a Harvardovej univerzity pohybujú medzi 125 až 190 miliardami dolárov (118-180 miliárd eur) ročne.

Väčšie množstvo práce a dlhá pracovná doba vyústili vo zvýšenú fluktuáciu zamestnancov. Softvérové ​​spoločnosti Kronos Inc. a Future Workplace LLC vlani v novembri uskutočnili prieskum, v ktorom zistili, že pocit vyhorenia medziročne zvýšil fluktuáciu zamestnancov vo firmách o 50 percent. Podobné to bolo aj v prípade výpovedí - kvôli stresu vlani zamestnanie opustilo o polovicu viac Američanov než predvlani.

"Ľudia si myslia, že keď zmenia zamestnanie, tak sa pocitu vyhorenia zbavia," povedala konzultantka Kim Davisová zo spoločnosti NFP Corp, ktorá radí firmám ako zamedziť problému pocitu vyhorenia u zamestnancov.

Zvýšený dopyt po whisky

Kvôli zvýšenému dopytu po whisky museli zamestnanci pálenice Clermont, Ky., Beam Suntory Inc. pracovať nadčas. Niekedy mali týždeň v kuse až 12-hodinové zmeny, povedala vedúca miestneho odboru Janelle Muddová.

Niektorí zamestnanci spia vo svojich autách, iní sa rozhodnú prestávku medzi smenami tráviť doma, uviedla Muddová. Dodala, že mnoho kolegov si pripadá bezradne a unavene a má problém sa sústrediť. "Bourbonový priemysel rozkvital, ale my sme po celý čas trpeli," vysvetlila.

Potom, čo zamestnanci pálenice vlani v októbri zahájili štrajk, spoločnosť prisľúbila, že najme viac ľudí na plný úväzok a obmedzí nútené nadčasy. Muddová a vysoko postavený zamestnanec firmy uviedli, že sa situácia trochu zlepšila.

Meditácia a joga nestačí

"V dvoch páleniciach sme uskutočnil reorganizáciu vedenia a najali sme 23 nových stálych zamestnancov (...) Produktivita sa zvýšila, počet nadčasov sa znížil a pracovná kultúra sa zlepšuje," uviedla Beam Suntory vo vyhlásení.

K tomu, aby sa zamestnanci dostali zo stavu úplného vyčerpania, je potrebná snaha zamestnávateľov. Spoločnosti musia zistiť, prečo si zamestnanci pripadajú preťažení, uviedla profesorka z univerzity v kalifornskom Berkeley Christina Maslachová.

Väčšina firiem však podľa nej pred problémom naďalej zatvára oči. Obávajú sa totiž, že riešenie by bolo veľmi drahé. Niektoré z nich síce začali zamestnancom ponúkať kurzy meditácie a jogy, to však nie je komplexným riešením stresu v zamestnaní, uzavrela Maslachová.