Tento rok 1. marca, okolo polnoci, ruské vzdušné sily zhodili sériu 250-kilogramových sovietskych bômb na Borodjanku, severne od Kyjeva. Išlo o silné bomby FAB-250, ktoré boli navrhnuté pre útok na vojenské ciele, ako napríklad nepriateľské opevnenie alebo bunkre.
Žiadne takéto stavby sa ale v tomto pokojnom mestečku so 13 000 obyvateľmi nenachádzali, píše denník The Guardian.
Bomby dopadli na najmenej päť obytných budov, ktoré zrovnali so zemou. Keď sa Rusi na začiatku apríla stiahli z Kyjevskej oblasti, pod sutinami boli nájdené desiatky tiel.
Ruská armáda po sebe zanechala obrovské miesto činu, na ktorom už niekoľko týždňov pracujú ukrajinskí prokurátori vyšetrujúci údajné vojnové zločiny Ruska a jeho prezidenta Vladimira Putina.
Definícia vojnového zločinu
Vojnový zločin je porušenie vojnového práva, ktoré je súčasťou medzinárodného práva stanoveného Haagskymi dohovormi z rokov 1899 a 1907 a ďalej spresneného Ženevskými dohovormi z roku 1949.
Patrí medzi neho úmyselné zabíjanie vojnových zajatcov a civilistov, mučenie a použitie zakázaných zbraní. Reportéri denníka navštívili malé mestá a dediny severne od Kyjeva, ktoré ruskí vojaci počas okupácie zdevastovali, a preskúmali tam nájdené dôkazy, ako aj materiály ukrajinskej prokuratúry, o použití nepresnej munície, ako je FAB-250, šípková munícia či kazetové bomby, ktoré viedli k úmrtiu stoviek civilistov.
FAB-250
Bomby FAB-250 patria medzi tie, ktoré Rusi proti ukrajinským mestám ako Buča, Hostomeľ a Borodjanka používali najčastejšie. Podľa vyšetrovateľov tieto ničivé, nenavádzané bomby zdevastovali najmenej osem budov v mestách severne od Kyjeva, a vyžiadali si tak stovky mŕtvych.
FAB-250 je veľmi nepresná, zo vzduchu zhadzovaná bomba, ktorú vo veľkej miere používal najprv Sovietsky zväz za vojny v Afganistane a následne Rusko v Sýrii.
Zdá sa, že taktika ich použitia má pôvod priamo v sýrskej občianskej vojne, do ktorej sa Moskva zapojila v roku 2015 na strane sýrskeho prezidenta Bašára Asada.
Budovy zničené FAB-250 v Borodjanke vykazujú veľmi podobnú úroveň deštrukcie ako domy, ktoré boli zrovnané so zemou v Halabe (Aleppo).
Strely FAB-250 padajú voľným pádom z bombardérov a aspoň svojou konštrukciou sú určené na použitie proti pozemným vojenským opevneniam.
Hoci Rusko tvrdí, že sa snaží ničiť vojenské ciele, dôkazy zozbierané alebo overené denníkom The Guardian počas návštev v Buči, Hostomeli a Borodjanke a nezávisle overené odborníkmi na zbrane ukazujú, že tieto bomby boli zhodené na obytné budovy a civilnú infraštruktúru.
Šípková munícia
Patológovia, ktorí vykonávajú pitvy tiel nájdených v masových hroboch v oblasti severne od Kyjeva, našli v hlavách a hrudiach obetí drobné kovové šípky. Fotografie týchto šípok preskúmali aj nezávislí odborníci, ktorí potvrdili, že ide o šípku rovnakého typu ako tie, ktoré boli počas prvej svetovej vojny používané proti pechote.
Ruské delostrelectvo ostreľovalo mestá Buča a Irpiň s typom diel, ktoré používajú okrem iného aj náboje obsahujúce až 8 000 týchto malých kovových šípok. Po vystrelení a detonácii roznetky strela exploduje nad zemou a šípky vo vnútri sa rozptýlia v širokom kužeľovitom oblúku s rozmermi 300 na 100 metrov.
Pri kontakte s telom obete sa šípka ohne do háčika a jej zadná časť sa často odlomí a spôsobí druhú ranu. Medzinárodné právo túto muníciu nezakazuje, o zákaz však dlhodobo usilujú ľudskoprávne skupiny.
Používanie nepresných smrtiacich zbraní v husto obývaných civilných oblastiach je však porušením humanitárneho práva.
Kazetová munícia
Aprílové stiahnutie ruských jednotiek z Kyjevskej oblasti odhalilo dôkazy použitia kazetovej munície, teda striel alebo bômb, ktoré nesú desiatky kusov menšej munície, vo vrakoch áut, v uliciach, civilných budovách aj telách mŕtvych civilistov.
Zbraň, ktorú zakázalo v roku 2008 vyše 100 krajín (nie však Spojené štáty, Rusko alebo Ukrajina), bola použitá v miestach bez príslušníkov armády alebo vojenskej infraštruktúry.
Submunícia kazetových bômb je navrhnutá tak, aby sa široko rozptýlila. Nie vždy však exploduje, čo pre civilistov znamená riziko do budúcnosti.
Vraky desiatok áut v Buči a Borodjanke, ktoré reportéri videli a vyfotografovali a odborníci prezreli, ukazujú charakteristické vstupy po submunícii z kazetových bômb používaných ruskou armádou. Použitie kazetovej munície hlásili aj ďalšie regióny Ukrajiny.
Reportéri našli ruskú kazetovú strelu blízko jednej poľnohospodárskej dediny pri Hostomeli a úlomky kazetových bômb RBK-500 so submuníciou PTAB-1M a kazetových rakiet v ďalších mestách severne od Kyjeva.
Dopad tejto munície bol natoľko ničivý, že v niektorých prípadoch zasiahol a usmrtil mnoho zvierat. Kúsok od kazetovej bomby v Hostomeli boli napríklad mŕtvoly dvoch koní, na ktorých boli zreteľné stopy po submunícii.