Vysoká komisárka OSN pre ľudské práva Michelle Bacheletová uviedla, že pri svojej májovej návšteve čínskej Ujgurskej autonómnej oblasti Sin-ťiang nemala možnosť hovoriť so žiadnym zo zadržiavaných Ujgurov ani s ich príbuznými a bola po celý čas sprevádzaná čínskymi vládnymi úradníkmi.
Podľa denníka The Guardian to Bacheletová povedala v stredu na 50. zasadnutí Rady pre ľudské práva v Ženeve.
Zaobchádzanie hraničiace s genocídou
Peking čelí obvineniam Západu, že sa v Sin-ťiangu dopúšťa rozsiahleho a vážneho porušovania práv moslimského etnika Ujgurov.
Spojené štáty už pred Bacheletovej cestou varovali, že Peking pravdepodobne neposkytne komisárke podmienky potrebné na nezávislé zhodnotenie situácie v Sin-ťiangu.
Medzinárodné organizácie pre ľudské práva upozorňovali, že Čína môže jej návštevu zneužiť vo svoj prospech.
Po návšteve v úrade končí
Bacheletová, ktorá tento týždeň oznámila, že nebude usilovať o ďalší mandát, strávila so svojím tímom v čínskej provincii Kuang-tung a oblasti Sin-ťiang šesť dní.
V posledný deň svojej cesty denníku Guardian povedala, že počas celej návštevy sa delegácia OSN pohybovala v "uzavretej bubline" z dôvodu epidémie Covidu-19 a nemohla sa teda stretnúť s každým.
V stredu Bacheletová zopakovala, že jej návštevu v Číne sprevádzali "obmedzenia".
"Navštívila som väznicu v Kašgare a tiež vzdelávacie a školiace centrum, kde som hovorila s miestnymi predstaviteľmi. So žiadnymi teraz zadržiavanými Ujgurmi či s ich rodinami som počas návštevy nehovorila. Keďže som to však očakávala, zišla som sa pred svojou cestou s niektorými bývalými väzňami, ktorí teraz žijú mimo Číny, a s rodinami ľudí, ktorí stratili kontakt so svojimi blízkymi," vyhlásila odchádzajúca komisárka.
Po ukončení návštevy sa Bacheletová dočkala kritiky od ľudskoprávnych organizácií, niektorých západných vlád a ujgurských aktivistov, pretože podľa nich dostatočne silno neodsúdila počínanie čínskej vlády v SIn-ťiangu a na tlačovej konferencii používala terminológiu uprednostňovanú Pekingom.
Internačné tábory a prevýchova
Hovorila napríklad o vzdelávacích a školiacich centrách pre Ujgurov, čo je čínske označenie pre zariadenia, ktorými prešlo viac ako milión menšinových Ujgurov.
Podľa ochrancov ľudských práv funguje v týchto "internačných táboroch" nútená práca a odohráva sa tam násilná politická agitácia i mučenie.
Ujgurské ženy sú sterilizované a Ujguri sú nútení vzdať sa svojej moslimskej viery, jazyka a kultúry, uvádzajú aktivisti. Washington a niektoré mimovládne skupiny hovoria o genocíde voči Ujgurom. Peking takéto obvinenie odmieta.