Konflikt medzi Ukrajinou a Ruskom nezúri len na rozbahnených bojiskách Donbasu, ale aj v srdciach miliónov veriacich. Schizma v ukrajinskej pravoslávnej cirkvi sa v posledných dňoch sústredí okolo Kyjevsko-pečerskej lavry, tisíc rokov starého kláštora, považovaného za kolísku východného pravoslávia.

Zoberme to úplne od začiatku. Keď Kristus zomrel na kríži, vstal z mŕtvych a zasadol po pravici svojho otca na nebeskom tróne, vydali sa jeho učeníci do sveta, aby šírili Ježišovo učenie. Apoštola Ondreja to zavialo na severné pobrežie Čierneho mora, odkiaľ sa vydal proti prúdu Dnepra do miest, kde dnes stojí Kyjev.

VIDEO: profil Kyjevsko-pečerskej lavry

Fúzatý patrón rybárov, sedliakov, mäsiarov, baníkov a zamilovaných tu podľa pravoslávnej legendy vztýčil kríž, ukázal na svahy nad Dneprom a vyhlásil: „Na tieto kopce posvieti Božia milosť. Tu povstane veľké mesto a Boh dá vzniknúť mnohým chrámom.“

O tisíc rokov neskôr na miesto prorokované apoštolom Ondrejom dorazil ďalší svätec, pustovník Antonín, ktorého sem vyslali mnísi z posvätnej hory Athos. Mal ukázať vládcom Kyjevskej Rusi, ktorá práve prijala kresťanstvo, čo je skutočný život v askéze a...