Výrobca čipov Intel a nemecká vláda v pondelok slávnostne podpísali dohodu, podľa ktorej americká spoločnosť investuje viac ako 30 miliárd eur do výroby čipov v nemeckom meste Magdeburg s finančnou podporou Berlína, informujú AP, DPA a AFP.
Dohodu podpísali v Berlíne nemecký kancelár Olaf Scholz a generálny riaditeľ Intelu Pat Gelsinger. Kancelár ju označil za "najväčšiu priamu zahraničnú investíciu v histórii Nemecka".
Desaťtisíce ďalších pracovných miest
Gelsinger zase vyhlásil, že projekt pomôže vytvoriť "vyvážený a odolný dodávateľský reťazec pre Európu". Očakáva tiež, že prinesie 3000 stálych pracovných miest v oblasti špičkových technológií a desaťtisíce ďalších pracovných miest v rámci celého priemyselného ekosystému.
Vláda v Berlíne súhlasila, že poskytne Intelu dotáciu vo výške takmer tretiny nákladov na projekt. Rozhodnutie padlo po niekoľkomesačnom spore o výšku štátnej podpory, ktorú musí ešte schváliť Európska komisia. Vládne zdroje pre agentúru AFP uviedli, že Berlín sa nakoniec rozhodol dať 9,9 miliardy eur na podporu projektu v Magdeburgu, namiesto pôvodne dohodnutých 6,8 miliardy eur.
Intel predstavil svoj obrí projekt, ústredný bod jeho európskeho investičného úsilia, v marci minulého roka. Americký gigant, ktorý získal pozemok pre dva polovodičové závody v Magdeburgu vo východnom Nemecku, tvrdí, že prvý z nich by mal spustiť výrobu o štyri alebo päť rokov. V rámci novej dohody nasadí v Nemecku pokročilejšie technológie, než sa pôvodne plánovalo. Obrovská štátna podpora však vyvolala aj vlnu kritiky.
"Z celkovej investície 30 miliárd eur pôjde takmer 10 miliárd, teda jedna tretina, od daňových poplatníkov," napísali noviny Süddeutsche Zeitung v komentári. Podľa Clemensa Fuesta, šéfa ekonomického inštitútu Ifo, takmer 10 miliárd eur je veľmi vysoká prémia.
"Investícia v Nemecku znamená významné rozšírenie výrobnej kapacity Intelu v Európe a je to najväčšia investícia, akú kedy zahraničná spoločnosť v Nemecku uskutočnila," uviedol vo vyhlásení minister hospodárstva Robert Habeck, ktorý je zároveň vicekancelárom krajiny.
Pôvodne malo ísť len o 17 miliárd eur
Pôvodné plány pred podpísaním revidovanej dohody počítali s celkovou investíciou 17 miliárd eur, z toho 6,8 miliardy eur mali byť dotácie od štátu. Podľa vlády tak Intel takmer zdvojnásobuje svoje investície, zatiaľ čo relatívny podiel štátneho príspevku sa znižuje z pôvodných 40 % objemu investície na približne 33 %.
Scholz zdôraznil, že podpora výroby čipov znižuje závislosť Nemecka od ich dovozu. Nemecká továreň je stredobodom rozsiahleho európskeho investičného plánu Intelu. Minulý týždeň americká spoločnosť, oznámila, že investuje až 4,6 miliardy dolárov do vybudovania nového závodu v Poľsku, kde vytvorí približne 2000 pracovných miest.
Európska únia sa prostredníctvom svojho "zákona o čipoch" snaží do roku 2030 zdvojnásobiť podiel bloku na celosvetovej výrobe polovodičov na 20 % a zmobilizovať viac ako 43 miliárd eur vo verejných a súkromných investíciách. Polovodiče sa používajú v množstve produktov, od lietadiel po smartfóny. Únia chce znížiť svoju závislosť od Ázie po tom, čo nedostatok čipov, ktorý odštartovala pandémia ochorenia COVID-19, tvrdo zasiahol niektoré priemyselné odvetvia.
Stavebné práce na projekte Intelu sa pôvodne mali začať už v 1. polroku 2023. Intel ako dôvod ich meškania označil vysokú infláciu a rastúce náklady, od stavebných materiálov po energie.