Ruské prezidentské voľby v skutočnosti nie sú demokratické a Vladimir Putin ich vyhrá s viac ako 90 percentami hlasov. Vyhlásil to hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, ktorý neskôr obvinil novinárov, že prekrútili jeho osobný názor. Povedal tiež, že Rusko sa neusiluje o iné ako anektované ukrajinské územie. Ukrajina a Západ anexiu neuznávajú.

„Naše prezidentské voľby nie sú naozaj demokracia. Je to nákladná byrokracia,“ povedal Peskov denníku The New York Times. "Putin bude zvolený budúci rok s viac ako 90 percentami hlasov."

Zraniteľné budovy v Moskve. Ruskú finančnú štvrť zasiahla vojna a nesie následky

Putin je pravidelne podozrievaný z manipulácie volieb

Peskov neskôr tvrdil, že americkí novinári „postupovali ako obvykle“ a „prekrútili“ jeho osobný názor. „O tom, že Putin bude zvolený, v tom som si osobne istý, na základe úrovne konsolidácie spoločnosti okolo Putina, to áno, to je pravda. Ale inak bola otázka na voľby a odpoveď znela, že voľby sú síce podmienkou demokracie a Putin sa sám rozhodol ich usporiadať, ale teoreticky sa ani nemusia organizovať. Pretože už teraz je jasné, že Putin bude zvolený. To je môj úplne osobný názor,“ povedal portálu RBK.

Pri posledných voľbách v roku 2018 Putin získal oficiálne 76,65 percenta hlasov. Portál Meduza s odkazom na zdroje z prezidentskej administratívy uvádza, že Kremeľ chce zaistiť Putinovo víťazstvo v roku 2024 s aspoň 80 percentami hlasov.

Súčasný šéf Kremľa je opakovane podozrievaný z toho, že upravuje voľby tak, aby pohodlne vyhral. Pri hlasovaniach sa pravidelne objavujú správy o manipulácii s lístkami od volebnej komisie.

Putin, ktorý sa stal prvýkrát ruským prezidentom v roku 2000, čelil v rokoch 2011 až 2013 neobvykle rozsiahlym protestom kvôli tomu, že sa vo voľbách v roku 2012 po štyroch rokoch v premiérskej funkcii rozhodol znovu kandidovať na hlavu štátu.

Samotný Putin vinil z organizácie protestov USA, menovite potom vtedajšiu ministerku zahraničia Hillary Clintonovú. Podľa zákulisných informácií citovaných magazínom Politico si Putin vzal kritiku nedemokratickosti a nepriehľadnosti celého procesu prezidentských volieb od Clintonovej osobne. Režim začal odvtedy protesty tvrdšie potierať, spustil zákazy takzvaných „zahraničných agentov“ a častejšie útočil na Západ.

V Rusku kríza nevládne. Nedochádza im, koľko ľudí padlo, nepociťujú existenčné problémy, vraví Jiří Just

Podľa Peskova nie sú dôvody na uzavretie dohody s Ukrajinou

​Peskov sa tiež vyjadril k prebiehajúcej vojne na Ukrajine. Povedal, že Rusko nemieni okupovať ďalšie ukrajinské oblasti mimo tých štyroch, ktoré Moskva pripojila na oficiálnej ceremónii v septembri minulého roka. „Chceme len kontrolovať všetky územia, o ktorých sa v našej ústave píše ako o našich,“ povedal hovorca Kremľa. Portál Ukrajinska pravda pripomína, že Rusi stále kontrolujú malú časť Charkovskej oblasti, ktorú nezahrnuli do ústavy ako ruské územie.

Uznanie nezávislosti separatistickej Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky vo februári minulého roku sa stalo predohrou invázie na Ukrajinu. Rusko k nim v septembri pridalo okupovanú Chersonskú a Záporožskú oblasť, odvolávalo sa pritom na výsledky referend o pripojení k Rusku.

Ukrajina aj väčšina sveta však referendá ani anexiu neuznáva. Ukrajincom sa krátko po formálnom vyhlásení anexie v Moskve podarilo časť okupovaných území oslobodiť, okrem iného hlavné mesto Chersonskej oblasti Cherson. O zvyšok územia teraz Kyjev vedie tvrdé boje v rámci protiofenzívy.

Rusko dáva najavo, že chce vo vojne pokračovať. Podľa Peskova momentálne nie sú žiadne dôvody na uzavretie dohody s Ukrajinou. „V dohľadnej dobe budeme pokračovať v špeciálnej vojenskej operácii,“ povedal, pričom použil oficiálny ruský termín pre vojnu na Ukrajine.