Nemecká vláda ruší štyri projekty na rozvoj infraštruktúry v bosnianskej autonómnej Republike srbskej kvôli tomu, že jej prezident Milorad Dodik usiluje o jej odtrhnutie od zvyšku federatívnej republiky. Dnes o tom podľa agentúry Reuters informovalo nemecké veľvyslanectvo v Bosne.
Projekty v celkovej hodnote 105 miliónov eur Nemecko pozastavilo vlani v apríli kvôli Dodikovej politike presadzujúcej odtrhnutie Republiky srbskej od Bosny. Krajina sa kvôli postupu Dodika a jeho spojencov dostala do najhoršej politickej krízy od vojny v prvej polovici 90. rokov minulého storočia.
Zákonodarný zbor Republiky srbskej koncom júna schválil zákon, ktorý stanovuje, že sa RS nabudúce nebude riadiť verdiktmi celoštátneho ústavného súdu. Normu vzápätí z titulu svojej funkcie dozorcu na plnenie daytonskej mierovej dohody zrušil vysoký predstaviteľ pre Bosnu Christian Schmidt, ktorého legitimitu ale bosnianskosrbské vedenie na čele Dodikom neuznáva a odmieta sa riadiť jeho rozhodnutiami. USA kvôli tomu následne uvalili na Dodika sankcie.
Nemecká ambasáda uviedla, že vedenie Republiky srbskej odštiepne kroky robiť neprestalo a "namiesto toho Dodik a vláda pokračovali v eskalácii krízy". Kvôli tomu štvoricu projektov neobnovia. Dva sa týkali renovácie vodnej elektrárne, ďalšej výstavby veternej elektrárne a štvrtého nakladania s odpadovými vodami.
Reuters pripomína, že aj Európska únia opakovane varovala Dodika, aby prestal so svojou odštiepeneckou rétorikou a konaním, ktoré ohrozuje bosniansky štát, sankcie naň ale neuvalila. Dodik obviňuje Washington, že je voči Srbom zaujatý.
V rokoch 1992 až 1995 bola Bosna dejiskom krvavej vojny, ktorá si vyžiadala približne 100-tisíc obetí. Krajina je od daytonskej mierovej dohody rozdelená na dva vysoko autonómne celky, popri Republike srbskej je to chorvátsko-moslimská Federácia Bosny a Hercegoviny. Spolu ich spája slabá centrálna vláda, ktorá je poväčšine ochromená spormi medzi zástupcami troch hlavných etník.