Zbúranou dedinou Imi N‘Tala vysoko v marockom pohorí Atlas sa nesie zápach smrti. Je to už takmer päť dní, čo ničivé zemetrasenie odrezalo kus hory týčiacej sa nad osadou, jej domy zrovnalo so zemou a zabilo takmer stovku jej obyvateľov. Napísala o tom dnes agentúra AP.
Buldozéry, záchranné tímy a marocké zložky prvej pomoci tu teraz nepretržite pracujú v snahe prehrabať sa troskami a nájsť osem až desať tiel ľudí, ktorých sa doteraz nepodarilo vyslobodiť.
Hora sa rozpadla na dve
"Tá hora sa rozpadla na dve a začala padať. Domy boli úplne zničené," hovorí jeden z miestnych, zatiaľ čo sleduje, ako záchranári hľadajú zavalené telá, vrátane tela jeho sestry. "Niektorí ľudia prišli o všetok dobytok. Nezostalo nám nič okrem toho, čo máme na sebe. Všetko je preč, "dodáva.
Scéna v dedine Imi N‘Tala, kde žijú hlavne pastieri a farmári a ktorú zemetrasenie pripravilo o 96 obyvateľov, je typickým obrazom desiatok podobných miest rozosiatych pozdĺž krivolakých horských ciest južne od Marrákeša: muži v darovaných dželabách, tradičnom berberskom odeve, starostlivo rozkladajú koberčeky v prachu a kameňoch, aby sa pomodlili; hýkajúci osli sa míňajú s okoloidúcimi, ktorí si upchávajú nosy pred pachom rozkladajúcich sa tiel.
Počet mŕtvych a zranených rastie s tým, ako záchranári prenikajú do čoraz zapadnutejších dedín v horách, nachádzajú ďalších mŕtvych a zranených posielajú do nemocníc. Marocké úrady upravili bilanciu obetí na životoch naposledy v utorok, a to na na 2901. OSN odhaduje, že zemetrasenie z noci z piatka na sobotu o sile 6,8 stupňa celkovo postihlo 300-tisíc ľudí.
Situácia sa však postupne mení oproti hodinám a dňom bezprostredne po katastrofe.
Z domov smrtiace pasce
Kráľ Muhammad VI. navštívil nemocnicu zhruba 60 kilometrov severne od Marrákeša a daroval krv. Do radu horských dedín vrátane Imi N‘Taly konečne dorazila pomoc. Čiastočne dláždené cesty teraz lemujú biele a žlté stany.
Neďaleko sú vyskladané pyramídy fliaš s vodou a kartónov mlieka. Dobrovoľníci, ktorí prišli do postihnutého regiónu z väčších marockých miest, podávajú z nákladných vozidiel hlinené hrnce a balíky potravinovej pomoci.
Televízne štáby z Francúzska, Španielska a stanice Al-Džazíra sa pripravujú na živé vstupy, zatiaľ čo sa marockí záchranári - spolu s tímami z Kataru, Španielska a medzinárodných mimovládnych organizácií - prebíjajú troskami k žene zavalenej pod napoly zbúraným domom.
Pravdepodobne však bude po smrti, keďže - na rozdiel od stavieb, ktoré sa zrútili pri tohtoročnom zemetrasení v Turecku a Sýrii - tunajšie domy z pálených tehál sa po zrútení rozpadnú na hlinenú suť a uväzneným ľuďom nezostane priestor na dýchanie, vysvetľuje Patrick Villadry z francúzskeho záchranného tímu ULIS.
Politika bráni pomoci
Maroko výrazne obmedzilo objem pomoci, ktorú v reakcii na katastrofu vpustilo do krajiny, a dalo zelenú záchranným tímom len zo štyroch krajín - Španielska, Británie, Spojených arabských emirátov a Kataru - a tiež niektorým mimovládnym organizáciám. Villadryov päťčlenný tím z Nice so štyrmi psami je jednou z mála francúzskych neziskových organizácií, ktoré sa dostali na miesto nešťastia. Dorazil už v sobotu.
Hoci marocká vláda vysvetľuje, že zle koordinovaná pomoc by bola "kontraproduktívna", obyčajní Maročania vnímajú túto argumentáciu nanajvýš skepticky. Rovnako to vidí Brahím Aít Blasrí. Zatiaľ čo sleduje prácu záchranárov, hovorí: "To nie je pravda. Je v tom politika."
Na mysli má rozhodnutie marockých úradov neprijať ponuku pomoci od krajín, ako sú Spojené štáty či Francúzsko. Do Maroka neodcestoval ani špeciálny tím českých hasičov, ktorý bol v pohotovosti od soboty, ale nedostal oficiálny súhlas Rabatu s nasadením.
"Musíme odložiť svoju hrdosť. Toto je už príliš," dodal Blasrí.