Predstavitelia Spojených štátov, Európskej únie a Ruska sa v septembri zišli v Turecku na neverejných mimoriadnych rokovaniach, ktorých cieľom bolo vyriešiť patovú situáciu ohľadom Náhorného Karabachu.
Stalo sa tak len niekoľko dní predtým, ako Azerbajdžan podnikol vojenskú ofenzívu s cieľom dostať územie spravované etnickými Arménmi pod svoju kontrolu. Napísal to dnes portál Politico, ktorý schôdzku označil za vzácny prejav diplomatických kontaktov - hoci nakoniec neúspešný - medzi Moskvou a Západom v otázke zásadného bezpečnostného problému po tom, čo ruská invázia na Ukrajinu narušila bežnú diplomaciu.
Vysoko postavený diplomat oboznámený s rozhovormi portálu Politico povedal, že sa schôdzka odohrala 17. septembra v Istanbule a bola súčasťou snahy vyvinúť tlak na Azerbajdžan, aby ukončil deväťmesačnú blokádu enklávy a vpustil do nej konvoje s humanitárnou pomocou z Arménska, ktoré by dopravili obyvateľom jedlo a palivo.
VIDEO: Takto vyzerá vyľudnené centrum arménskej enklávy Stepanakert:
Kto a zúčastnil rokovaní
Baku však 19. septembra spustilo vojenskú ofenzívu a karabašské úrady o deň neskôr kapitulovali. To spustilo exodus, keď podľa Jerevanu za niekoľko dní oblasť opustilo vyše 100-tisíc ľudí, teda okolo 80 percent odhadovanej populácie. Tí z Karabachu utiekli v obavách z prenasledovania, a to napriek vyhláseniam Baku, ktoré sľubuje rešpektovať ich práva.
USA na schôdzke v Turecku zastupoval Louis Bono, poradca Washingtonu pre rokovania na Kaukaze, EÚ vyslali svojho zástupcu Toiva Klaara a Rusko Igora Chovajeva, ktorý pôsobí ako zvláštny vyslanec Moskvy pre vzťahy medzi Arménskom a Azerbajdžanom, píše Politico. A upozorňuje na vzácnosť takéhoto stretnutia v súčasnej dobe.
Pripomína, že z vysoko postavených predstaviteľov USA a Ruska sa v marci krátko stretol americký minister zahraničnej Antony Blinken so svojím ruským náprotivkom Sergejom Lavrovom na okraj zasadnutia šéfov diplomacií krajín skupiny G20 v Indii. Ruské agentúry vtedy zdôrazňovali, že ministri spolu hovorili len "počas chôdze" a nešlo vraj ani o rokovania.
Prečo rokovali s Ruskom
Hovorca amerického ministerstva zahraničia sa k rokovaniu USA, EÚ a Ruska v Turecku ohľadom situácie na Náhornom Karabachu nechcel vyjadriť a uviedol iba, že "súkromné diplomatické rozhovory nekomentujeme".
Nemenovaný americký činiteľ oboznámený s rokovaním však portálu povedal, že rozhovory vychádzali z toho, že Kremeľ má v regióne stále vplyv. "Potrebujeme byť schopní s Rusmi v tejto veci spolupracovať, pretože majú na strany vplyv, je to hlavne z toho dôvodu, že sa teraz nachádzame v neistom okamihu," uviedol americký úradník.
"Veríme, že je dôležité udržiavať komunikačné kanály s relevantnými prostredníkmi, aby sa predišlo nedorozumeniam," povedal portálu k schôdzke nemenovaný predstaviteľ EÚ.
Reakcia z Moskvy
Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničia Marija Zacharovová dnes podľa štátnej tlačovej agentúry TASS povedala, že Rusko si "vymenilo názory" s USA a EÚ ohľadom situácie v Náhornom Karabachu pred azerbajdžanskou ofenzívou, ale bolo to podľa nej bežné stretnutie.
O rokovania požiadali Washington a Brusel, vyhlásila Zacharovová a dodala: "Nie je na tom nič tajné. Bola to bežná výmena názorov. Ale budeme sledovať, ako bude Západ všetko predkladať a z toho budú jasné aj ciele, ktoré mal pôvodne."
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov označil článok portálu Politico za nepresný. "Určité kontakty ohľadom Karabachu boli, odohrali sa. Ale neboli to tie rozhovory, o ktorých sa tam píše," uviedol hovorca ruského prezidenta podľa TASS.